môj schizácky FLASH

Rozhodol som sa vam napisat aky mam schizácky FLASH.
uz 16 rokov sa liecim zo schizofrenie a halucinacie som zatial nemal ale mam velku predstavivost a fantaziu v zhorsenych stavoch o ktorych pravdivosti ( bludov ) som presvedceny.
moje bludy maju nabozensky vyznam aj napriek tomu ze som nikdy nejak veriaci nebol a velmi tuzim po laske, som presvedceny o svojej jedinecnosti a vynimocnosti a totalnej strate sukromia - akoby som bol hodeny na javisko pred cely svet a kazdy by hodnotil moje slova ciny a myslienky - tom danom momente.
tak konecne dospejeme k tomu mojmu FLASHU.
- tyka sa to toho ze citim akoby som bol osudovo spriazneny s jednou ( hereckou, spevackou ) a citim k nej velku lasku ( ale je to intenzivne iba v zhorsenych stavoch ) - citim ze som reinkarnacia poncia pilata a Titusa Macciusa Plautusa - ze moja mama je reinkarnacia vestice sibily - ktora degradovala - potom sa citim zodpovedny za smrt ariela - ( jeho oficialne meno nepoznam ) - ale mam zato ze je to posledny clovek co pil kristovu krv - ( co je svaty gral ) - a zil 500 rokov ze to bol spaniel - ktory sa narodil v obdobi objavenia ameriky a vladol svetu az doteraz - a ako reinkarnacia poncia pilata sa citim ako pozemsky lucifer, ktory zil po ukrizovani v pozemskom pekle 1500 rokov po piti zo svateho gralu ( podzemi - ciernom klastore, ktore su aj teraz po zemi ) a ako reinkarnacia Titusa Macciusa Plautusa sa citim ako naturalny umelec. Potom v mojom Flashi citim ze som nasiel rodicov mesiáša co je ina identita ako spasitel ( Jezis Kristus ) - stale sa citim byt napojeny na spolocne vedomie a cestovania myslou v casopriestore a to je v skratke asi vsetko.
Ono by to bolo vsetko krasne a fantazijne az by som mohol pisat divadelne a filmove scenare - len keby som pri tych stavoch nezazil podrazdenost konfliktonost uzkost napatie strach euforiu a aj strach o vlastny zivot. V podstate som si aj uvedomil ze prehnana jedinecnost a byt svetova celebrita je velmi obtazujuce ;-)))
takze byt priemerny je vskutku squelle.
ako som uz raz pisal mat fantaziu je jedna vec - verit nezmyslom ( bludom ) veria aj zdravi ludia - len oni tomu veria a my sme o tom presvedceni co je vyssi stupen viery.
Neviem ci sa niekedy stabilizujem natrvalo - alebo ci najdu nejaky zazracny liek - dufam ze mi mozgove synapsie nezdegeneruju a moje informacie budu viest bezporuchovo a ci moje dopaminove receptory budu produkovat dostatocne mnoztvo chemie na neurotransmytery aby sa moje informacie aj spravne analyzovali - NEVIEM
kazdopadne si myslim ze schizofrenici su plnohodnotni clenovia tejto spolocnosti a bez pocitu hanby - trapnosti - by sme mali zdravo sebavedomo vystupovat v spolocnosti aby sme neboli stredobodom vysmechu a urazok a znehodnocovania nasej osoby.
Lebo schizofrenia je rakovina duse, ktora pomaly rozoziera nasu osobnost a pokial sa to da musime sa s nou naucit zit a celozivotne bojovat s nepriaznou osudu.

Ahoj Palo a všetci

Pocit vlastnej vyvolenosti a výnimočnosti, a pocit zverejnenia svojej mysle a svojho života pred "svetovým" širokým publikom sú aj moje centrálne príznaky môjho typu psychózy.

Bojujem proti tomu nasledovne:

Pocit vyvolenosti a výnimočnosti radikálne racionálne tlmím a potlačujem, vymenúvam si dôvody, prečo som vlastne ničneznamenajúci a prečo ma vlastne nikto nemôže poznať, a prečo si nezasluhujem žiadne uznanie - degradujem svoju dôležitosť sugesciou - orientujem sa na minimalizmus, aby som mal čo najmenej majetku a čo najmenej potrieb, čiže sprostredkovať si pocit šťastia nezávislosťou na svete, jeho hodnotách. Vlastne takto umenšujem svoje postavenie na minimum, aby som si ešte viac vsugeroval, že nie som výnimočný. Usilujem sa vnímať sa ako tzv. človek milión, predstavujem si veľkosť 7-miliardového ľudstva, ba veľkosť vesmíru, aby som si priblížil, ako vlastne nepatrný a nedôležitý článok v tomto svete som. Úmyselne sa vlastne snažím byť obyčajný, malý, ničneznamenajúci, nemať žiaden vplyv. Túžim byť priemerný, zvládať priemerný a praktický život - vzdal som sa puntičkárstva a perfekcionizmu.

Takmer vôbec nepozerám správy, lebo v správach som videl kopec zla a kopec vojen a katastrof, z ktorých som mal pocity viny, pretože som veril, že keby som sa viacej modlil, tak by sa to nestalo. A že som povolaný vymodliť pre svet všetko dobré. Tieto pocity supervýznamu a vplyvu na celý svet na diaľku prostredníctvom náboženskej modlitby sú pre mňa dlhodobo typické, preto sa tomu vyhýbam aspoň tým, že sa snažím seba neinfomovať o takýchto katastrofách a vojnách, aby ma to netrápilo a nenavodzovalo mi to pocity viny. Proti verejnej mysli bojujem hlavne tým, že som odstránil z izby všetky náboženské obrázky, takže už necítim, že sa na mňa dívajú a že osoby na obrazoch ma hodnotia a vidia mi do mysle. Tiež som si potvrdil v učení Katolíckej cirkvi, že diabol nemôže čítať myšlienky človeka, takže som sa rozhodol tomu proste sugestívne veriť, že diabol a anjeli mi do hlavy nevidia - čo mi dodalo určitý vsugerovaný a umelý pocit súkromia. Dlhé roky som si ako veriaci totiž myslel, že mi anjeli vidia do hlavy, vrátane démonov. Lepšie sa mi tak rozpoznávajú intrapsychické halucinácie, keď sa voči mne vzbúri nejaká myšlienka, ktorá sa samostatne správa a voľačo mi navráva vnútornou rečou, väčšinou ma kritizuje a obviňuje a spôsobuje mi vnútorné napätie. Tieto tenzie sú v súčasnej dobe len nepatrné, a to najmä vďaka súhre všetkých spomenutých opatrení.

Voľakedy som veľa sledoval vývoj vzťahu slobodomurárstva verzus Cirkev (konšpirácie), pozeral som správy zo širokého sveta o presadzovaní gender ideológie. Strašne ma to gniavilo a priamo mi to živilo pocity viny a psychotické prejavy narúšania a ovplyvňovania mojej mysle a mojej údajne veľkej úlohe to zastaviť. Posledné 2 roky, priznám sa, vôbec nesledujem túto situáciu, proste som to zatrhol, zrušil som všetky followerstvá na Facebooku, všetky odoberania statusov, odhlásil som sa z mailovových reťazí a spravodajstiev. Po čase som opäť začal trochu veriť, že život je aj pekný a azda aj bezpečný, možno príjemný. Neskôr sa mi dokonca zredukovali túžby zomrieť a začal som vnímať klady života. Naopak schopnosť praktického zvládania priemerného života sa navýšila a posilnila.

Takže sumárne:
- poprieť vlastnú výnimočnosť sugesciami, že som malý, nepatrný, ničneznamenajúci
- silno túžiť a snažiť sa o priemerný praktický život, byť fungujúci "človek-milión", usilovať sa o stádovitosť a nedôležitosť
- nepozerať správy v TV, len vybrané, napr. papierové noviny, alebo vybrané, selektované články na nete
- silno sa vzdať perfekcionizmu, túžiť byť nedokonalý a zároveň túžiť cítiť pri tom pokoj
- odstrániť zdroje narušovateľov súkromia mysle - napr. u mňa to boli náboženské obrázky alebo falošná viera, že démoni mi vidia do mysle
- svoju priemernosť a ničneznamenanie radikálne utvrdzovať praktickým minimalizmom (mať čo najmenej potrieb, závislostí, čo najmenej majetku, nebyť naviazaný na svet a to, čo on považuje za uznaniahodné)

To je taká moja cesta. Nie je to, Palo, asi cesta úplne pre Teba. Ale u mňa to konkrétne viac-menej funguje. Musíme si nájsť asi svoju cestu každý, snáď sa nám to podarí čo najlepšie.

Držím palce.