Metla ľudstva

Aby bola téma o trošku komplexnejšia doplňujem aj najdostupnejšiu drogu, ktorou je etanol v rôznych variantách. Na skupinách pre psychózy som sa raz opýtal, že ako je to s pitím, liekmi a psychózou. Psychologička mi zamietla to, že psychiatrický pacient si môže dať raz za deň alko pivo, alebo pohár vína. Osobne prakticky nepijem, možno usrknutie prípitku, ale ani ten nedopíjam.

Netuším ako je to v celku skutočne s pitím a všetkými ostatnými schizofrénnymi ochoreniami. Vymysleli si lekári ďalšiu prekážku, ktoru sa majú pacienti trápiť a tváriť sa ako abstinenti.

Ako ste vy na tom a alkohol? Ako ste napríklad prežili Silvestra? Čo rodinné stretnutia, oslavy a sviatky a alkohol?

Hmmm Ja a alkohol....

tak po pravde mi vôbec nechuti....ani vodka ani iné....proste keď som na oslave a sa pripíja tak nikdy nedopijem poharik.....ani doma ....u nás sa na Silvestra pripíjalo šampanské....a ani to som nedopila...nechutilo mi a pritom každému áno....no, ale zase počas čakania na polnoc som uvarila punč taký kde bolo plno ovocia a korenín a aj keď to vínko prebývalo....tak sa dal piť....aj sa vypil....no ja som možno mala len dve poháriky...kde bolo plno ovocia ...inak ani vínko mi nechuti...neviem prečo, ale moc mi nechuti tak samotne....možno som len nepila správnu odrodu....

Ahoj, tak alkohol si dám sem- tam. A nechcela by som sa toho vzdat

Ja mám doma otca abstinenta, ktorý nepije už vyše 10 rokov. Vypestovala sa tu v domácnosti teda v rámci spolupatričnosti akási tradícia, že my tu doma nepijeme. Takže akékoľvek návštevy, oslavy alebo silvestre či iné sviatky, nič sa nikdy alkoholické nepije.

Iné je však, keď idem na zábavu napr. s bývalými kolegyňami. Vtedy sa zvyklo piť v nejakom podniku. Je to však záležitosť nepravidelná... asi raz za pár mesiacov... v októbri a novembri to bolo raz za mesiac. Myslím, že teraz to už bude upadať a nebude to také časté, ak vôbec...

Stáva sa mi však, že niekedy si kúpim alkohol potajme a pijem fľašu doma v posteli. Počúvam smutnú hudbu a zvýrazňujem svoj smútok zmenami vedomia v alkoholovom opojení. Spravidla, keď už rodičia spia. Toto považujem za osobný pád a za veľkú moju hlúposť. Stáva sa mi to asi raz za polroka. Minulý rok, 2014, sa mi takýto pád stal asi 3krát, pričom myslím, že 2krát ani nedošlo k významnejšiemu opitiu, lebo som proste na účinky alkoholu zaspal... Alkohol totiž na mňa pôsobí trochu spavo. Uvoľňuje ma smerom k "váľacím a spavým náladám typu lážo-plážo".

Chutí mi pivo, ale sám som ho mal minulý rok v septembri prvýkrát po asi 10 rokoch. Čiže nič časté.

Víno mi nechutí, príde mi strašne suché.. aj polosuché víno ma výrazne dávi. A keď to dávenie nejak vydržím, tak ma z vína vždy bolí veľmi hlava. Nemám ho rád.

Preferujem vodku s džúsom. Je to taký dievčenský spôsob podávania, ale je to jediné, čo mi chutí. Nič iné nevypijem, len vodku zmiešanú s pomarančovým džúsom. Voľakedy pred rokmi ešte pred liečbou som skúšal aj šampanské, chutilo mi, a tiež mi chutil vtedy aj vaječný likér. Lenže šampanské je drahé, a vaječný likér, ten som mal rád od mojej nebohej babky - ona ho robila silný a dobrý. Tie v obchodoch, to je priveľmi sladké.

---

Osobne som za to, že si musíme veľmi dávať pozor na alkohol, lebo etanol veľmi prehlbuje depresívne stavy, vytvára začarovaný kruh neurotickej závislosti, kedy si ním zvykneme kompenzovať príznaky. To som čítal najmä pri schizoafektívnych poruchách, pretože práve títo pacienti kvôli svojej afektívnej symptomatike nezvládajú svoje nálady a alkohol sa im môže zdať ako podpora, či pomocník.

Ja osobne mám v rodine alkoholizmus, takže musím byť veľmi obozretný... nábeh som aj zdedil, lebo mám v povahe veľmi obľubovať zmeny vedomia spôsobené alkoholovým opojením. To je niečo, čo ma musí motivovať vyhýbať sa alkoholu a piť ho naozaj len príležitostne, napr. počas tých nepravidelných a občasných zábav s nejakými známymi či kolegyňami. Otcova abstinencia a nový zvyk rodiny súdržne nepiť, aby sme vyjadrili podporu novému životnému štýlu otca, mi v tomto veľmi pomáha, lebo nie som v domácnosti v pokušení len tak hocikedy pravidelne popíjať.

Včera v noci večer som bol na bowlingu s bývalými kolegyňami. Napriek tomu, že som si zadal predsavzatie nepiť alkohol, tak aj tak moje rozhodnutie kolektívom nebolo rešpektované. Už hneď na začiatku mi kamarátka objednala vodku s džúsom. Som rád, že za celý večer som vypil len 3 poháriky vodky s džúsom, čiže asi 1,20 deci (0,04 litra x 3). Strašne mi vadilo včera, že moje rozhodnutia vôbec neboli rešpektované, stále do mňa dobiedzali, aby som pil, dokonca mi ponúkali aj cigarety, a keď som chcel ísť domov, tak ma citovo vydierali ("sprav to pre mňa"), aby som ešte neodchádzal. A pritom som tam ja úplne oničom spoločník, ktorý aj tak bol celý večer ticho, takže moja prítomnosť objektívne nijak nepridávala na hodnote celého stretnutia. Najviac ma štve, že druhým ľuďom takéto dobiedzanie a nerešpektovanie nerobia. Jedna kolegyňa ani neprišla, lebo že má ešte robiť seminárku, a nikto nepovedal ani slovo na to. A ja čo sa mám naučiť do pondelka 150 strán textu, tak to ako dôvod nepitia nikto nerešpektoval. Druhá kamoška sa o 0:40 zdvihla, že ide domov, a nikto jej na to nič nepovedal, normálne sa začali lúčiť a išli. Ale akonáhle som sa zdvíhal ja, tak už všetci dobiedzali, že kazím kolektív. Prečo mňa nerešpektujú a druhých áno? Prečo druhým si nedovolia kúpiť navyše pohárik, a mne áno?! Čo som taký asi spoločenský blbček, do ktorého môže každý húkať a projektovať svoju predstavu o zábave?!

Aj tak som nevypil tie poháriky, ktoré mi kúpili (raz som to dokonca musel ja zaplatiť). Celkovo som za 4 a pol hodiny večera vypil len tie tri poháriky (1,20 dcl) a 6 dcl coca-coly. To považujem za prijateľný výsledok, lebo som z toho nebol vôbec ani trochu podnapitý, a ani mi nebolo zle. Som vlastne teraz po vyspaní fit.

Chcel by som sa naštvať a vôbec nechodiť na tieto stretnutia, dokým ma nezačnú rešpektovať. To im aj vyslovene poviem už. Veľmi ma štve najmä to, že druhým toto nerešpektovanie nehuckajú, len mne. Akoby cítili, že ku mne si to môžu dovoliť... Akoby som bol nedospelý a neautonómny lokálny hlupáčik.

Takže celkovo sa mi na tom stretnutí nepáčilo. Jediné pozitívum bola 3-hodinová hra na dráhe bowlingu. To ma trochu bavilo.

Takže tak. Ďakujem za vypočutie môjho posťažovania.
Prajem pekný čas.

S pozdravom
Matej

Dnes som mal opäť ísť na bowling, tento raz sa prvýkrát sformovala partia zo súčasného zamestnania. Som strašne šťastný, že sa mi podarilo odmietnuť účasť. Už začínali zase reči, že tam musím ísť, že reku ma donútia a že ma treba donútiť. A pritom to hovorili práve tí, s ktorými si najmenej rozumiem a ktorí najmenej vedia o mne, aká forma zábavy mne vôbec vyhovuje. Chceli jednoducho svoju predstavu o zábave projektovať aj na mňa a do mňa. Tak som sa pekne ani nevyhováral, iba som rovno povedal, že nechcem ísť, že chcem mať doma pokoj, a že si potrebujem odpočinúť, pričom odpočinok a odreagovanie realizujem inakším spôsobom, než ožieraním sa v komunite ľudí, s ktorými si nemám ani extra čo úprimného povedať. Navyše tam mali ísť aj partneri niektorých kolegýň, s ktorými si duplom nerozumiem. Sú to také tie drsné povahy alfasamcov, ktoré proste ja neznesiem, lebo mi to príde buranské. Takže teraz začína nová tradícia bowlingových párty z mojej súčasnej roboty, a hneď od začiatku tam ja chýbam. To je priam báječné, lebo si takto hneď privyknú, že tam nie som, a druhý raz mi bude odmietnuť ľahšie, a na tretí raz ma možno už ani nebudú volať.

Ešte keby som sa nejak oslobodil z bowlingových párty z minulej roboty. Tam ma ale často citovo vydierajú, typu "urob to pre mňa" alebo "keď ty nejdeš, nejdem ani ja". A pritom hlavné je, že oni sa tam potom zabávajú a ja som celý čas ticho a vôbec neprispievam k atmosfére. Proste iba sledujú to, aby som tam fyzicky bol a aby som nasilu ignoroval, že mi nerobí účasť dobre.

Cítim sa dlhodobo dostatočne sociálne vyžitý 9-hodinovým každodenným zamestnaním. Nie je treba mi ešte ísť vysedávať do barov alebo sa ísť "zabávať" vo voľnom čase. Voľný čas chcem mať vyhradený najmä pre seba, zrelaxovať sa, trochu sa odreagovať, vypnúť. A nie ísť "žiť", ako to oni divno nazývajú.

Extrovert introverta nikdy nepochopí a naopak

ja myslim, Matej, ze si v kruhu kolegov oblubeny, preto Ta volaju na tieto stretnutia. mozno maju pocit, ze sa prilis nebavis, nie si prilis vesely, a tak Ta chcu rozveselit takym druhom zabavy, ktorym sa bavia oni a mylne predpokladaju, ze Ta to potesi. ich pohnutky teda smeruju k tomu, aby si si "viac uzival zivot", akurat nerozumeju, ze "ich" druh zabavy nie je pre Teba.

Dnes sa ožeriem. Mám tu fľašu vodky, kúpil som si 2 litre džúsu a pomaly to po tom, ako naši pôjdu spať, dám do seba. Ako daň za nevydarené pracovné miesto a nepriateľské pracovné prostredie.

Matej napísal:Dnes sa ožeriem. Mám tu fľašu vodky, kúpil som si 2 litre džúsu a pomaly to po tom, ako naši pôjdu spať, dám do seba. Ako daň za nevydarené pracovné miesto a nepriateľské pracovné prostredie.

No neviem už, či to naozaj zrealizujem. Asi skôr nie. Trochu si dám tej fľaše - dostal som ju na narodeniny a bolo by dobré ju už spotrebovať, nech mi nestraší za posteľou (verejne v domácnosti nepestujeme alkohol, nakoľko otec je abstinent, takže u nás alkohol je niečo kvázi zakázané... zvykli sme si s otcom sympatizovať a podporovať ho v tom, takže proste do domácnosti alkohol nenosíme a vlastne ani my sami nesmieme byť nikdy pred ním opití - takže preto ju mám za posteľou, on vlastne ani nevie, že som ju od kolegýň dostal na narodeniny).

Pravdepodobne z toho však bude len jemné usŕknutie, následne zistím, že ma z toho dávi, a tak to uzavriem a pôjdem spať. Nie je dobré riešiť "stavy" alkoholom.

Matej super pristup si zvolil. Mam znameho ktoremu sa obesil syn a behom 1mesiaca sa stal zavislym az vyhladal dobrovolne lekarsku pomoc a bol 10tyzdnov na lieceni. Teraz s nim idem obcas na pivo no vzdy si da dvojitu slivku a 2x takze pit neprestal a sam sa mi zdvoveril ze klame psychiatricke. Je to naozaj lahke spadnut do priepasti alkoholizmu ale zasa zazit nieco ako smrt syna(samovrazdu) to je tazka rana.

Ďakujem, Candy, za povzbudenie.

Napokon to dopadlo tak, že som fľašu vôbec nevytiahol spoza postele. Skrátka nič nebolo, ani usŕknutie. Prišlo mi to postupne ako niečo zbytočné sa opojiť, proste "načo?". Už mi dokonca večer okolo 22:00 nebolo až tak nešťastne, takže som ani nemal potrebu utekať od reality...

Takže paráda. Aby ma to nepokúšalo v budúcnosti, uvažujem nad zmárnením tej fľaše, vyliatím do umývadla. Ale zas bol to darček, tak toto ma v tom vyliatí trochu brzdí...