Ako sa dnes máš? 14

Ahojte kamaráti, mám sa celkom dobre. Dnes som bol na troch prechádzkach po svojom meste, čo ma bavilo. Mám radosť aj z toho, že svoj denný program splním asi. Musel som síce trochu improvizovať. Šport v TV som nestihol pozerať ráno, ale kopu ostatného áno. Teším sa z toho. Dnes som v rámci ručných prác venoval vystrihovaniu rôznych obrázkov z letákov. Niektoré ma aj zaujali a páčili sa mi. Bola aj šachová seansa, ktorá mala byť poobede, ale urobil som ju doobeda. Hral som jednu partiu na internete a nazvem to biedou. Mohol by som hrať aj lepšie. Tiež som pozrel aj seriál Hranica, ktorý sa mi páči veľmi a vždy sa zasmejem pri ňom. Tiež prečítal som si niečo z knihy, ale len pár strán Traja mušketieri. Dá sa povedať, že musím ísť ešte po dobrom obede na výlet ku jazeru a pozrieť ten spomínaný šport. Večer pozriem nejaký film...

Ahojte, u mna nuda, zase upadam do depky, sedim len doma, nemam kam ist. Chcela som ist aspon na hriby ale bola som leniva. Jeden den je jak druhy, zase som spadla tam kam som nechcela. To som mala tolko planov a nic z toho. Ale organizujeme teraz stretko z psychiatrie, budeme tam asi traja, stvrta z partie je na lieceni. Moc sa na to tesim. Mne by sa rozhodne zislo byt na psychiatrii dlhsie, bola som tam dva mesiace. Ale viac jak dva mesiace sa tam neda zostat. Tak rada by som tam zase bola, s mojou partiou.

@Catherin4, čítal som tvoje články na blogu SME. Sú super.

Juraj diki, to ma tesi. Pre mna je to ista forma psychoterapie, sa z toho vypisem a je mintrocha lepsie. Mam taky pocit, ze som sa s niekym podelila o svoje utrpenie hoci su to len anonymni ludia ktori ma ani vobec nekontaktuju. Ale mne to staci

Catherin4 tiež čítam tvoje blogy. Ja som bol zase taký, že nechcel som im hovoriť všetko. Dozvedeli sa len to, čo popisovali im rodičia. Aj tak je to dobre. Musel som sa vysporiadať s tým aj len sám. Nemocnica nepomohla mi vôbec, mal som bludy a hlasy 5 týždňov. Až pustili ma domov na prvú priepustku na Vianoce. Štedrý deň som rozprával ešte od vecí. Ešte aj pstruhovi som čítal myšlienky, ale radšej len v mysli...  Prvý sviatok vianočný bol super, vtedy konečne prestalo to považoval som za vianočný zázrak. To som nevedel, čo ma v nemocnici čaká potom, čo rodičia oznámili, že pacient je stále na tom rovnako. Oni je to dobrý herec, lebo mysleli si, že je to OK. Tak ja nie som predsa lekár a mne nepovedal nikto za celý čas, že čo to vlastne mám. Aj takto funguje psychiatria na Slovensku. Ste len vo svojej izbe a nič zaujímavé sa nedeje. Tak prišiel na psa mráz a po novom roku už len volty do hlavičky. 3x do týždňa asi 12...

Kimi to ti ako davali elektricke soky? Nebolelo to? A pomohlo to? Take cosi so mnou nastastie nerobili. Ja som si sama tak nejak uvedomila ze som sa odtrhla od reality. No nie sama, ale ked mi predpisali to antipsychotikum a bola som s tym konfrontovana.

Jj elektrošoky, uspali a tak ladovali. Ani moc nepomohli. O polroka som bol tam kde predtým... Strašne paranoidný s perzekučnými bludmi. Na šťastie začali lieky rýchlejšie zaberať. Hlasy a bludy nejaké 3 týždne... Pochopil som aspoň, že ja a tabletky až do smrti. Nemám problémy so psychózou. U mňa je problém ten, že som skôr uzkostný a depresívny typ. Ako hovorí otec. Moje plány tak to ako by ani neboli. Teším sa cez týždeň na niečo a v deň D ani nepôjdem na to. Strašne ma niečo brzdí v hlave...

Takze z psychiatrie sa nestretneme. A tak som sa tesila. Uz sme skoro boli dohodnuti na zajtra, ked to jedna zrusila, ze sa stretneme az ked sa ta stvrta vrati z liecenia. Jak keby sme sa nemohli stretnut aj teraz aj potom. Nechapem tomu. Ten treti hned suhlasil. A ja tu trcim kazdy den doma v depke a rozmyslam nad tym, aky zmysel ma moj zivot.

Bohužiaľ duševne chorí ľudia nie sú spoľahliví... Ja som sa chcel stretávať aj mimo stacionára s niektorými. Pochopil som, že tamade cesta nevedie. Nemali ani veľký záujem... Ja sa pchať do zadku nikomu nebudem...

Ja som sa chcela tiez stretavat a tiez nic z toho. A to som si povodne myslela, ze si tam najdem priatelov. Tak aspon viem, ze v tom nie som sama.

Ahojte,

Catherin4, prečítala som si tvoje blogy a chcem ti vyjadriť podporu: píš, môže ti to pomôcť. Kedysi, pred rokmi som i ja písala na blog Sme, neskor na blog Dennika N. Na Sme sa vtedy ešte veľa diskutovalo. Diskusie boli pre všetkých, nielen pre predplatiteľov. Mala som veľa čitateľov a mnohokrát ma ľudia aj kontaktovali mailom. Môžem povedať, že som sa z choroby "vypísala". Najmä po tom ako som zostala invalidná, ubudli mi priatelia a blogeri zo Sme, ktorí ma podporovali, sa stali mojimi virtuálnymi priateľmi. S ochorením som sa časom vyrovnala, na svoje stavy som si zvykla a do Dennika N som potom písala už len raz začas, naposledy vlani. Ako píšeš, pomôže to tebe, pomôže to čitateľom, ktorí si niečím podobným prechádzajú a pomáha to aj ich blízkym a aj neznámym pochopiť, čo takto chorý človek prežíva.
Čo sa týka elektrošokov, ja som ich absolvovala počas šiestich hospitalizácií väčšinou po päť, takže zatiaľ zhruba 30, pretože lieky mi až tak nezaberali. Elektrošoky ma vždy rýchlo vrátili do reality. Hoci ich mnohí zaznávajú a boja sa ich, mne pomohli viac ako kopec liekov.
A stretávanie sa so spolupacientami? Na poslednej hospitalizácii sme sa štyri ženy dohodli, že sa stretneme. Vyšlo mi to len s jednou dievčinou, s ktorou som ostala aj na facebooku v kontakte. Ostatné si už nenašli čas alebo stratili záujem.
A ako sa mám dnes? Doobeda som ako zvyčajne varila, poobede som sa bola prejsť, potom žehlila a vyprevadila syna na vlak do Bratislavy, kde prechodne býva a pracuje. Večer už len relaxujem pri notebooku.

Pekný zbytok večera vám všetkým prajem!

kimi2028 napísal:Ešte aj pstruhovi som čítal myšlienky, ale radšej len v mysli

Mohol by si to prosím rozvinúť alebo niekto iný, ktorý trpel bludmi? To čítanie myšlienok sa ti objavovalo v hlave ako sen po zobudení (pozrel si sa a zrazu tam boli), alebo si začal premýšľať a postupne sa vynárali? Alebo si to cítil? Aká bola šanca, že by ťa niekto presvedčil, že sú to len domnienky a nie realita? Zrejme sa to ťažko popisuje..