Ako sa dnes máš? 14

Ahojte, priatelia.

Mám sa zhruba dobre. Do uplynulého týždňa som vstupoval s tým, že ma čakajú náročné dni tak v práci, ako aj v rámci školy. Zdá sa však, že veci prebehli vcelku dobre, úlohy odsýpali jedna za druhou. Aj ten utorok a streda, ktoré mali byť najnáročnejšie, dopadli dobre, si myslím. Aj subjektívne na pocit sa mi to zvládalo, našťastie, vcelku dobre - nemal som väčšinou pocity významného stresu. Až včera v piatok, ktorý som čakal práveže pokojnejší, som cítil stres ráno a doobeda, čo sa prejavilo, žiaľ, aj určitou nevrlosťou a podráždenosťou. Nakoniec sa však zahltenie samo rozložilo a upokojilo, pričom moje obavy, ktoré mi vtedy živili pocit stresu, sa ukázali ako neopodstatnené.

Vnímam, že v úplnej väčšine prípadov sú tieto moje obavy úplne neopodstatnené, lebo zakaždým, keď mám pocit, že sa mi toho nahustilo na malý časový okamih príliš veľa, tak sa to napokon aj tak utrasie a časovo rozloží. Tiež som si vedomý čoraz viac, že za tými obavami je môj strach, že ma budú ľudia (kolegyne, vedenie, atď.) vnímať negatívne, že nestíham, že neviem vyhovieť všetkým naraz v takom čase, keď to oni zrovna potrebujú. A že si o mne budú kvôli tomu myslieť niečo zlé... že ma budú ohovárať, zosmiešňovať, považovať za zlého, neschopného a podobne. Tieto strachy sú väčšinou u mňa hlavne na podvedomej úrovni a len sem-tam si ich myšlienkovo uvedomím priamo. Ale vidím dosť jasne, že sú tieto obavy dosť hlúpe. Lebo ja reagujem potom na to časové nahustenie a zahltenie podráždenosťou - a kedy je vyššia šanca, že ma budú ľudia vnímať negatívne? Keď budem nevrlý kvôli stresu, alebo keď budem pekne ticho pracovať, hoci si to vyžiada, že si musia na výsledok trošku počkať? Určite je horšia tá nevrlosť - vtedy odo mňa bočia zreteľne, zatiaľ čo ak si musia iba trošku počkať na výsledok, tak väčšina si je vedomá, že toho mám veľa a že nemám na starosti len ich a že teda musia byť trpezliví. A mi to teda tolerujú aj ochotne. Nehovoriac, že keď som nevrlý a v evidentnom strese, tak aj tak tie výsledky neurýchlim.

Takže v skratke je za mojím stresom nie to, že ma niekto naháňa, alebo na mňa niekto vyslovene tlačí, ale iba skrz-naskrz môj vlastný, väčšinou podvedomý pocit nedostatočnosti, resp. strach, že sa moja nedostatočnosť prejaví a budú ma na jej základe ľudia kritizovať. Robím si ten pocit stresu vlastne teda ja sám. Ak sa mi podarí toto vyhodiť z hlavy, tak vlastne objektívne nemám dôvod ani pri množstve práce mať stres. Lebo nemám vedenie, ktoré by na mňa objektívne tlačilo a nepôsobí na mňa nič externe, čo by ma reálne naháňalo. Len ja sám sa naháňam, lebo sa bojím kritiky, o ktorej polovedome predpokladám, že príde, ak "nebudem dostatočný". Tento vzorec je vo mne psychologicky dosť zažratý už od detstva, takže je ťažké ho načisto odstrániť, ale určite verím, že má význam sa o to pokúšať. V mnohom už v týchto posledných mesiacoch a rokoch mi pomáhajú na to meditácie a cvičenie, ktoré mi zvyšujú uvedomenie si vlastných emócií a ich pôvodu, takže sa mi vytvára často odstup od nich a viem sa niekedy teda vedome rozhodnúť podľa nich nesprávať, ak nechcem. Takto nejak aj chápem pojem "zvyšovanie vedomia", ktorý sa používa v ezoterike, ale aj v psychológii a motivačnej literatúre... a síce ako schopnosť odstupu od svojich motívov, emócií a pocitov, schopnosť ich racionálneho náhľadu a schopnosť vedome sa rozhodnúť, či sa budem podľa nich správať alebo nie. Snahu o včlenenie vedomej zložky (rozhodovania) medzi vlastné emócie a myšlienky na jednej strane a svoje správanie na druhej strane.

Takže, ak to zhrniem, týždeň dopadol vcelku dobre. Dávam známku asi 1-. V škole už mám nakopené nejaké úlohy a projektíky, takže už od štvrtka poobedia nad tým sedím. Vcelku som aj pokročil, ale samozrejme ešte gro mám pred sebou. Semester sa ešte poriadne nerozbehol v skutočnosti...

Ďakujem Vám, kamaráti, za prečítanie.
Prajem Vám všetko dobré, hojne zdravia a pokoja v mysli.

S úctou
matej