Ako sa dnes máš? 14

Ahojte, teplota dnes skutočne vysoká, vnútri izby, kde sa ukrývam, teplota dosahuje momentálne 29,4 °C. Ventilátor ťahá 24hodinovky a čakám kedy ho porazí Chvalabohu slnko čoskoro zapadne a aj keď zostane sparno, na balkóne si môžem viac vychutnať cigaretku bez spaľujúcich lúčov.

Ahojte fórumáci!

Tieto dni boli také otáznejšie.Premohol som sa máličko do supermarketu. Väčšinu dľa pospávam. Porábam "akp.",

Zdravie cekom fajn, zubq ()

Dobré ráno všetkým. Pred chvíľou som sa zobudil a vychutnávam si svoju rannú kávu. Otvoril som okná dokorán. Počujem vonku štebot vtákov spolu s dlho očakávaným jemným dažďom. Budem rád keď bude taký kľudný aj deň v robote.

Ahojte, priatelia.

Mám sa ako-tak, prevažne asi dobre. Týždeň mi uplynul viac-menej v poriadku. V práci bolo tentokrát veľa roboty, pričom včera v piatok som nabehol na trochu pozmenenú agendu, ktorej zmenu som minule narýchlo už spomenul. Subjektívne sa mi zatiaľ spájala so zvýšeným stresom, ktorý sa mi čiastočne prejavoval bolebruchom a závratmi. Cítil som sa pod časovým tlakom, pričom mnoho z toho stresu bolo hnané mojím vlastným perfekcionizmom, pretože som chcel veci urobiť čo najlepšie a tak, aby boli všetky dotknuté strany čo najviac spokojné. Tým pádom som pociťoval tamtie telesné príznaky, lebo keď sa na mňa navalí čo-ja-viem päť žiadostí naraz a každá chce byť vybavená čo najrýchlejšie, pričom však každá trvá desiatky minút, tak sa cítim v strese, pretože mám v sebe vtedy strach, že neviem uspokojiť všetky požiadavky včas tak, aby boli všetci spokojní. Vlastne je to celé o mojom zakorenenom pocite nedostatočnosti a o mojom strachu, že ma ktosi bude vnímať, že nestíham a nezvládam. A neviem to ospravedlniť tým, že 5 požiadaviek, ktorá si každá vyžaduje desiatky minút, sa nedajú všetky spolu vybaviť do 10 minút. To nikoho vlastne ani nezaujíma, lebo zainteresované strany, z ktorých jednotlivé požiadavky idú, o sebe navzájom nevedia, a preto nevedia, že ja už medzičasom musím riešiť niekoho iného, keď oni do procesu vstúpia. V ďalších pracovných dňoch si musím tieto príznaky stresu v sebe lepšie spracovať a nastaviť si lepšie svoj systém práce tak, aby to bolo dobré aj z hľadiska výsledkov, aj z hľadiska mňa osobne, čo sa týka môjho duševna. Bol to len prvý deň a zrovna prelom mesiacov, kedy je všeobecne u nás najviac roboty, takže som rád, že nemusím podľa toho hodnotiť celkovú perspektívu veci. Myslím si, že budúci týždeň to už bude o čosi lepšie a ľahšie.

Horúce počasie som prekonával ako-tak... v práci sme striedavo zapínali-vypínali klímu, aby sa vždy na chvíľu prevetralo a robili sme tak kompromis medzi tými, ktorým klíma nerobí dobre, a tými, ktorí zle znášajú také horko. Mne to tiež vyhovovalo, lebo tiež mi nie je dobre v takom horku, ale zas ani ustavične pustená klíma nie je ok. Doma zas vec riešim non-stop pusteným ventilátorom. Občas ma z neho pobolievala hlava, hoci ho nenechávam fúkať priamo na mňa. Je to zvláštne, prednedávnom som bol v niektoré večery pasívny kvôli búrkam a nízkemu tlaku, teraz som zas mnoho nespravil počas večerov kvôli dusnu a horku. Trošku mi to príde vtipné, tragikomické - hľadám si spôsoby, ako sa tým meniacim sa podmienkam viac flexibilnejšie prispôsobiť. Aby ma každá prekážka, ktorá sa mi hodí pod kolená, hneď nezastavila, ale aby ma nanajvýš iba spomalila.  

Teraz trošku víkendujem... idem prať tretiu várku, a inak nič také... Trošku som editoval na fóre nejaké elementy v zobrazení a rozmýšľam, či sa mi chce ísť pokračovať v kódikovaní nejakých tých rozrobených kvázi-projektov, alebo čo vlastne pôjdem robiť. Nechcel by som byť pasívny, hoci, musím sa priznať, mám k tomu aj teraz dnes vcelku tendenciu. Snáď sa trochu rozbehnem, mám toľko vecí rozrobených, tak už si len vybrať, v čom sa pohnem o kúsok ďalej. Počasie je tu momentálne pod tridsať, takže sa teším, že aj podmienky nie sú voči proaktivite až tak neprajné.

Známku by som dal za uplynulý týždeň asi dvoječku.

Ďakujem Vám za vypočutie, priatelia.
Želám Vám najmä veľa zdravia, nech sa Vám darí a máte sa dobre.

S úctou
matej

Ahojte,
ja sa mám tiež prevažne dobre. Som teraz u našich a sama doma,tak sa hrám na žienku domácu.upratovala som,varila a tiež periem. Žehliť sa mi chcieť nebude mám ešte kopu vecí,čo musím poodpratávať lebo som ukončila tradične podnájom na letné mesiace. Ešte v pondelok pôjdem do práce a potom konečne dovolenka, menej starostí a relax. Teším sa....v auguste nakoniec aj k moru pôjdeme,tak na týždeň. Ďalej je v pláne jedna svadba a mám aj stretávku zo ZŠ koncom júla. Som zvedavá,koľkí sa zídeme. Tie horúčavy sú des,ale dnes u nás doobeda chvalabohu aj popršalo,konečne. Ale aj tak asi večer popolievam kvety a iné. No tak toľko odo mňa,snáď este za spomenutie stojí to,že v pondelok idem na kontrolu. Pre mňa to znamená len že si vyberiem lieky.
Peknú sobotu a držte sa všetci.

Ahojte.

Mám sa približne dobre. Cez víkend od svojho posledného príspevku som sa napokon až tak nepretrhol od činnosti, no som rád, že som vcelku pekne pokročil vo veci zostavovania jednej webovej stránky do školy, ktorú musím robiť takzvane staticky, a teda využívať len čisto html a CSS. Jazyky PHP alebo Javascript tu nemáme ešte dovolené používať... je to koniec-koncov len úvodný predmet do webových stránok, nič pokročilé, ale za to je tu precízny dôraz na validitu podľa html-5 štandardu a hojné využívanie sémantiky jednotlivých jeho tagov/značiek... Nadväzujem tak na starý zimný semester, ktorý som vtedy vo februári na tento polrok prerušil, pričom si niektoré tamojšie úlohy už pripravujem takto dopredu, keďže viaceré predmety budem opakovať a tým pádom viem už zhruba, čo budú na nich od nás chcieť. Dal som si do hľadáčika na leto trošku už menej robiť na tých svojich kvázi-projektoch, kde si programujem z vlastnej iniciatívy voľačo, a viacej sa naopak zamerať na vypracovanie záležitostí, ktoré sa budú na jeseň odo mňa pýtať v škole. Verím, že by som tak mohol zvýšiť pravdepodobnosť, že by som nadchádzajúci (opakovaný) semester mohol absolvovať už tentokrát hladko.

V práci sa mi zatiaľ potvrdilo, že ďalší deň pozmenenej agendy už je a bol o dosť ľahší, než to, čo bolo v minulý piatok. Stresu nebolo až tak veľa a to, čo sa azda naňho chcelo podobať, tak som dajako od seba odrazil tým, že som skúšal "menej myslieť", resp. menej si v hlave predstavovať, čo všetko ešte treba spraviť, ale skrátka som si držal pred očami mysle vždy len tú aktuálnu úlohu. Na túto taktiku už aj z minulosti opakovane používam "poradovník" vo windowsáckom poznámkovom bloku, kde mám v odrážkach spísané, čo treba robiť, a potom to už len nejako odsýpam jedno za druhým. Tentokrát sa takýto poradovník osvedčuje aj teda v tejto snahe vypustiť z mysle budúce úlohy a zamerať sa v mysli iba na tú aktuálnu. Ako keď sa v knižkách radí, že ak nám niečo napadne napr. pred spaním ako úloha, tak aby sme si to zapísali a následne to ľahšie z mysle vieme vypustiť, nemyslieť na to, lebo inak by sa tým mozog zaoberal a zaspávanie by sa komplikovalo. Rovnako aj tu je to o tom istom; tiež potrebujem na budúce úlohy nemyslieť, aby som nebol v strese, že je toho "naraz veľa", a preto ich zapísanie do poradovníka tu veľa pomáha.

Dneska si už budem asi len čítať... požičal som si z práce novú knižku. Opäť zo žánru self-help. Už som asi 20 strán prečítal a vyzerá to tak, že si tento kúsok aj kúpim, lebo sa mi zdá naozaj oslovujúca pre mňa. Ide o "101 esejí, ktoré zmenia vaše myslenie" (autorka: Brianna Wiest) - link tu.

Zajtra je sviatok, lapím doma a teším sa, že bude asi o čosi znesiteľnejšie počasie. V pláne mám teda pokračovať v tej statickej webovej prezentácii, čo som spomínal. A asi aj pokračovať v čítaní knižky. Bolo by fajn si aj zacvičiť ten svoj kvázi-tréning, lebo som ho naposledy odcvičil celú polhodinu dávno, ešte minulú stredu...

Prajem Vám pekný večer a tiež vydarený zajtrajší sviatočný deň. Majte sa dobre.

S úctou
matej

Ahojte

tak po dlhšej odmlke sa znova hlásim .....nove respektive zaujimave asi nemam nic....jedine ze tohto mesiaca idem na dovolenku na konci mesiaca tak sa teším s časti....mam aj obavy ako to dopadne....ale snad dobre...Inak Matej dobre si písal o práci, že pouzivas pravidlo zapisovat si viac uloh....a tým nie si v strese...presne s tým som sa borila aj ja...niekedy v práci vela toho...aj 5 uloh naraz a hned....a niekedy nič totalne nic...uz aj kvety mam poliate.. ....takze tiez som postupom času prišla na to že treba začat ulohou, ktorá najviac horí a dotiahnut ju do uspešneho konca....potom dalšiu atd...presne čo si pisal zo zaspavanim a zapisovanim myšlienok to chcem vydvihnut lebo ja som to robila tiez po hospitalizacii mi to tak poradila doktorka...no a dnes som na byte a je sviatok....z čoho sa tesím aj priatel ma prisť len neviem kedy....ale uz ho poznam nezdrží sa dlho...preto planujem dokial pride este upratat teda presnejšie zmyt dlážku aj ked som ju zmývala nedavno ale mam nových navštevnikov na byte a to mravcov....z ničoho nic pondelok sa objavili....ešte planujem mozno knihu prečitat vynimocne aspon par strán...jo a civicit a cvicit...totiz tiez som predtým cvičila ale posledny tyžden zo 4 dni som odcvičila ledva jeden ....v tom teple sa mi ani moc nechce...a to teda doma sme mali 39 C stupnov...ale v dome sa dalo vydrzat...mame tam chladnejšie...tak no...

Prajem krásny volný deň.....

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre, ale v tých horúčavách sa robí doma niečo len veľmi ťažko. Víťazí lenivosť, ale nevadí aj oddychovať treba. Trénovať šachy sa mi nechcelo veľmi v posledných dňoch, ale chcel by som si napísať pre seba aspoň nejaké šachové úvahy a tak. Porozmýšľať trochu šachovo o sebe a že čo by som chcel vo svojom tréningu dosiahnuť a či vôbec bude. Bude určite, ale dám si od neho asi kratšiu pauzu a radšej sa budem venovať svojim úvahám. Niekedy ani toto nemusí byť na škodu. Porozmýšľať, že prečo stále končím so šachovým tréningom a že ako ďalej. Aj keď ten dôvod poznám asi, že v tých horúčavách je ťažké niečo robiť. Tiež včera potešila ma jedna vec, že náš organizátor futbalu v hale sa pýtal už na kadečo. Dokonca včera som bol pozvaný už na nejaký futbalový zápas. Potešilo ma, že sme si zahral aj zadarmo. Pretože naša partia, čo chodí v utorky si platí za halu. Som zvedavý, že ako zvýšili cenu, ale predpokladám, že nebude to niečo dramatické. Možno o 0,50-1 euro. Hoci samozrejme by potešilo, keby nešlo to hore vôbec. Tiež včera som bol smutný, lebo som sa dozvedel smutnú správu o smrti jedného môjho známeho, s ktorým chodievali sme hrávať futbal. Správny chlapík bol to, ale bohužiaľ tá smrť mladého človeka, ktorý nemal ani 35 bola zbytočná...

Zdravím,

dnes som vypočul vnútorný hlas a po niekoľko ročnej odmlke som otvoril toto fórum. Neviem ako vy - strašne letí čas: deň za dňom, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom a rok za rokom. S tým sa nedá nič robiť, len to akceptovať a žiť. Mám veľa zmien, skoro všetky vnímam pozitívne.

Paranoja?: Štve ma jedna vec - niektorí susedia ma sledujú. Väčšinou dôchodcovia (zrejme sa nudia), ale vyslovene ma znepokojuje domovníkové správanie. Kamarátka tvrdí, že si to namýšľam, ale fakty sú (žiaľ) nepriestrelné: nie je predsa náhoda, že venčí psa tesne pod mojim balkónom. A pritom môže ísť všade - lenže on sa postaví tesne pod môj balkón a dlhé minúty pozoruje moje okná. Alebo minule. Videl ma, že idem do vchodu, tak čakal na mňa. Lenže ja som ho dávno prekukol, tak som počkal pár minút pred vchodom a tváril sa, že niečo hľadám v mobile. Keď som nakoniec otvoril dvere, tak stál pri výťahu a otočený bol smerom ku vchodu (aby mu niečo neušlo). Keď ma uvidel, nahlas povedal psovi, že "kam chceš ísť" a začal ho ťahal mojim smerom - len ma mohol špehovať.

Terapia: Minulý mesiac mi skončila terapia. Dear Lord, to bola ale jazda.. Psychologička ma pochválila, že som sa na sedenia pripravoval a že som bol proaktívny. Vždy som si vymyslel nejakú tému, o ktorej chcem rozprávať a ona sa len pýtala doplňovacie otázky. Niektoré ma potešili, iné trochu provokovali. Niekoľko krát som ju naštval a bola ku mne nepríjemná. A na ďalší týždeň sme to rozoberali. Občas som sa nahneval zase ja a povedal jej to. Veľmi ma potešilo, že jej môžem povedať všetko, čo mám na srdci. Nie je vôbec vzťahovačná, ani urážlivá. Som rád, že som narazil na moju krvnú skupinu. Nakoniec som jej podaroval 2 voňavé mydielka, ktoré mi vytvorila kamarátka. Ale zareagovala bez emócií. To som si na nej cenil najviac - že nie je zbytočne hysterická s turbolentnými emóciami. Ešte mám naplánované jedno sedenie, na ktorom chcem, aby mi vysvetlila posudok, ktorý vyhovovila pred rokmi. Mám odborné otázky. Ako niektorí viete, psychológia ma veľmi zaujíma. Trochu ma mrzelo, že nemala rada, keď filozofujem. Snažil som sa odhadnúť jej typ osobnosti, tak usudzujem, že je skôr pragmatický manažérsky typ. Vôbec ju nezaujímajú ako veci fungujú / prečo to funguje tak ako to funguje (mňa áno). Inými slovami presný opak mňa. Kto pozná seriál Big Bang Theory, tak mi pripomínala Amy. A viete čo je podľa nej môj najväčší problém? emócie, hah. 2 roky sme sa dohadovali, že neviem, čo cítim a ona zase, že mám emócie zablokované. Lenže ja som logický mysliací a analytický typ - pre mňa sú emócie menej diverzifikované (rozvinuté).. A vždy ma stopla, že zase nad tým zbytočne analyzujem a že to je problém. Ale psychoterapia mi strašne pomohla - musím uznať..

Lieky: Minulý rok som si sám od seba znížil dávku Alventy na 112,5 mg. Momentálne užívam 3 tobolky per 4 dni. Psychiatrička krútila hlavou, ale už ma nejaký "piatok" pozná a vie, že nemá význam ma presviedčať (som tvrdohlavý). Tiež som im (aj sestričke, s ktorou si veľmi dobre rozumiem a pozná ma aj po telefóne) doniesol mydielka. Obe zareagovali typicky žensky - čo ma veľmi potešilo. Niečo v zmysle "júúj, to je pekné" a pýtali sa "kto také výtvory robí" ap. Psychologička je skôr ako Spock zo Star Trecku - tá zareagovala bez emócií a zo slušnosti poďakovala. Každý sme iný, že.. Robím na sebe vedecký výskum a pozorujem ako sa mení moja nálada a pocity podľa toho, čo zjem. Škoda, že nemám prístup do laboratória a nejaký budget, aby som mohol pozorovať zmeny niektorých markérov. Veľmi ma láka vplyv DNA alel na jednotlivé cykly (metylácia ap)..

Sociálne siete: už nejaký čas som skôr pasívny člen. Kde sú tie časy, keď som sa dohadoval v diskusiach. Naučil som sa nenechať sa vtiahnuť do filipiky. Je to síce náročné na ego, ale šetrí to čas a energiu. Aj psychologička to hodnotila pozitívne. Raz sa ma začudovane opýtala, čo som očakával od toho nekonečného dohadovania? Odpovedal som jej, že aby protistrana priznala, že sa mýli a ospravedlnila sa mi za to. Krútila nechápavo hlavou. Nakoniec sme sa zhodli, že mám nereálne očakávania a že to na internete nie je možné. Občas niekde napíšem svoj názor a viac už o problematike nediskutujem. Napr. teraz ma znepokojilo, že nejaký kňaz zneužíval maloleté dievča a ani sa jej neospravedlnil - pričom dostal "len" podmienečný trest. Napísal som teda vecný názor bez zbytočných emócií.

Covid: Nakoniec som vyhodnotil, že som sa nedal očkovať mRNA vakcínou. Samozrejme nás pejoratívne devalvujú že sme proti vakcínam. Lenže ja som sa dal očkovať na hepatitídu A B (tuším 5 inj. za 12 mesiacov), tetanus - takže technicky nemôžem byť antivakcér. Viac sa k tejto téme nebudem vyjadrovať - lebo aj v tomto je nezhoda v názoroch a nemienim zbytočne polarizovať spoločnosť.

Stal sa mi však mierne vtipný zážitok, keď mi napísala psychologička, že mala kontakt s pozitívnym klientom - či chcem prísť alebo to radšej presunieme. Rozhodol som sa na základe svojho vedomia a svedomia, že prídem - čo ju trochu zaskočilo, lebo všetci klienti sa zľakli - a celé sedenie sme riešili offtopic Covid, či si uvedomujem závažnosť situácie, bla bla bla..

Konflikt na UA: Priznám sa, že toto ma trochu psychicky vykoľajilo. Smrť je síce súčasť života a ja som na ňu - myslím - pripravený (aj keď nemám momentálne ambíciu umrieť a rozhodne by ma to zaskočilo). Kam smerujem?? Všetci sa boja nukleárnych zbraní - to mňa vôbec neznepokojuje - holt uvidím záblesk a za pár sekúnd je tma. Lenže vojna je dlhodobé trápenie, zima, nedostatok, mučenie, hlad, špina. Trochu som si študoval 1. svetovú vojnu. Tam vojaci vôbec neriešili čistý priestrel do hlavy. Ale báli sa ako "čert kríža", že ich zraní šrapnel a oni budú pomaly v bolestiach umierať celé dni. Dúfam, že ma chápete. A tak som si urobil veľké zásoby - samozrejme je to ako leukoplast na melanóm - ak by totiž odpojili plyn resp. celkovo energie, tak nemám pomocou čoho variť. Alebo zbombardujú celý dom. Lenže to ma trochu upokojilo (myseľ je občas strašne naivná, heh), lebo prvé 2 týždne som vôbec nespal. Adrenalín som mal až v stratosfére.

Ahojte kamakát -i -ky!
Chvíľku mi trvalo, že som sa rozhýbal a aj čosi snáď napíšem. Momentálne prežívam zvláštne obdobie, a hoci sebanapredovanie funguje, ale môj pohyb po meste a okolí sa dosť znížil. Priveľa času trávim doma. Fakt je, že rozhodne nie som pasívny, veď aj do "akp." mi pribudli dve nové úlohy. Von sa veľmi občas dostanem na prechádzku do prírody. Väčšinou je to však len: byt - supermarket - lekár - lekáreň. Toto budem všetko musieť "prekopať od základov", čo vlastne znamená nejako sa donútiť viac k pohybu, lebo aj položku cvičenie v "akp" mám väčšinou len ako X, teda nesplnené. Možné je, že tých liekov je na mňa priveľa, a tak pociťujem príznačnú únavu. Smostatnou kapitolu tvorí spánok. Spím na liekoch a aj zaspím, len zobúdzanie je neveselé. Zello funguje rád vás tam privítam (streda a sobota 20:00)
Pekné leto vám preje Tuto

Ahojte,

predvčerom som svoj príspevok sekol v polovici - nechcel som, aby sa omylom zmazalo to, čo som napísal - tak dopíšem, čo som nestihol..

Fermentovanie: mám novú záľubu, o ktorej si myslím, že je zdrav. prospešná. Kvasím, kváskujem, krok za krokom rozširujem svoje ZOO. Chlieb nepečiem, lebo mi často zdochol kvások - teda technicky sa len oslabil, keďže mikrožrúti (baktérie, huby, kvasinky) sú prakticky nezničiteľné. Určite to poznáte - polievka v lete skysne; chlieb splesnivie.. Múku pár dní fermentujem a pečiem buď placky alebo také noky. Majú kyselú chuť, ktorú neutralizujem sladkým džemom. Musím uznať, že sfermentované cesto z celozrnnej múky chutí úplne inak ako obyčajná pšeničná zamiešaná s vodou. Zvieratká mi naštiepia bielkoviny a zožerú časť sacharidov.

V máji som od jednej kočky na internete vybártroval kombuchu. To sú ďalšie zvieratká, ktoré žerú obyčajný cukor a menia na kyseliny a alkohol a neskôr na slabý ocot. Pomáha to na trávenie a chutí mi to. Teraz je leto, bylinky rastú všade, tak vždy vložím za hrsť do fľaše. V júni som pil agátovú kombuchu a predtým bazovú.

Možno som o tom niekedy písal (nechcem sa opakovať) - kefírové zrná mám už 5 rokov a bolo to skvelé rozhodnutie. Tiež pomáha na lepšie trávenie. Teraz som si stanovil ďalšiu výzvu - chcem sa naučiť fermentovať hrach a cícer. Doteraz som ich len klíčil. Je to úplne iný level a potrebujem na to nejaké vecičky, ktoré musím poobjednávať po eschopoch čo najskôr, lebo na jeseň je tu Covid znova. Tlakový hrniec mám už doma a objednal som digitálny teplomer z Číny. Who knows, či aj dorazí..

Produktivita: minulý rok som mal vynikajúcu produktivitu. Dostal som starý notebook s rozbitou obrazovkou a to ma donútilo nainštalovať operačný systém Linux. Ten je zadarmo. A tak som začal tomu venovať všetok voľný čas. Vyslovene ma to pohltilo. Napíšem na rovinu, že to bola facka pre moje ego. Pretože som tomu neustále nerozumel. A hlavne mi to vôbec nešlo. Po pár mesiacoch sa všetko začalo zlepšovať. Mnohé veci mi začali dávať zmysel, informácie zapadali do seba. Mnoho vecí mi však nevyhovovali, hľadal som iné riešenia, pýtal som sa na rôznych fórach. Vtedy som sa rozhodol, že zmeny, ktoré neexistujú, začnem programovať. A to bola ďalšia facka pre moje ego - vyrastal som na Windowsoch.

Všetko chce len čas a vytrvalosť, takže po krátkom čase som sa do toho dostal. Niektoré "open source" tooliky som upravil podľa svojich potrieb. Zdrojový kód som aktualizoval na Linuxový serveroch. Programoval som non-stop dlhé večery, víkendy. Často sa stávalo, že som sa akosi "zabudol" a išiel spať až nad ránom. Viacerí to poznáte - toto treba zmeniť, potom ešte toto, a aj tu som na niečo zabudol.. Šokovala ma moja extrémna koncentrácia, ktorú som dlhé roky nezažil. Tiež som si všimol, že pokiaľ sa mi darí, viem sa lepšie sústrediť. Akonáhle mi to nejde, trápim sa, potom som nervózny, s roztržitou pozornosťou. Usudzujem, že je problém v egu - musí byť perfektné, jedinečné, dokonalé - a to je v priamom rozpore, ak sa mi nedarí, že.

(pokr.)