Ako sa dnes máš? 14

Ahojte, priatelia.

Mám sa približne dobre, plus-mínus. V práci týždeň prebehol vlastne v poriadku, viaceré, dlho-odkladané resty sa podarili buď úplne poriešiť, alebo ich riešenie aspoň naštartovať. Vzťahy tiež vlastne ok.

Kolegyne ma však pozvali na jedno študentské divadelné predstavenie, ktoré má zanedlho byť, a tam trochu zas riešim tie svoje "sociálne strachy". Nemám rád takéto predstavenia, a síce z toho istého dôvodu, prečo nedokážem sledovať priame prenosy hocičoho v televízii. Mávam úzkosť z predstavy, že čo ak náhodou ten herec zabudne text, alebo sa niečo iné pokazí, a že nastane hanba. Alebo trebárs v televízii neznesiem emočne, ak napr. je niekto v priamom prenose "v úzkych", napr. dajme-tomu politická debata, kde jeden politik je zahnaný do kúta argumentami druhého, a nebodaj nastane hanba. Ja som totiž na základe svojich skúseností z dospievania veľmi precitlivelý na zahanbenie a pocit poníženia, a keďže presne viem, aké to do hĺbky je, tak neviem znášať, ak také niečo má strpieť v mojej prítomnosti alebo počas teda toho priameho prenosu niekto iný. Skrátka tak toho človeka potom extrémne ľutujem (hoci ten človek sám to zahanbenie tak extrémne vôbec nepociťuje a možno to vôbec ani nerieši), že ma to privádza do silnej úzkosti. Nevydržím sa na to pozerať. Je to akoby sa mi oživili všetky spomienky na vlastné zahanbenia a poníženia. A do tejto kategórie patrí teda aj divadelné predstavenie, lebo to sa deje priamo tu predo mnou a všetci idú "naživo" a moja amygdala v hlave celý čas nič iné nerobí, iba ma bombarduje obavami, že čo všetko sa môže tým hercom pokaziť či nevydariť, a že nastane hanba. To si tak vôbec nemám ako potom užiť, o nejakom kultúrnom zážitku nevie byť ani reči. Takže sa snažím kolegyňkám to pozvanie vyhovoriť a jemne odmietať. Ešte mám asi 2 týždne na to, aby som ich presvedčil, aby mi tolerovali moju neúčasť. Jedna z nich sa je schopná dokonca kvôli tomu uraziť.

Na druhej strane z psychologického hľadiska chápem, že by moje postupné vystavovanie sa tomuto môjmu druhu sociálnej úzkosti malo byť v mojom záujme, lebo je to cesta k určitému otupovaniu celého tohto strachu - a tak vlastne smerovať k úzdrave. Niečo, ako keď arachnofobikovi odporúčajú sa postupne vystavovať prítomnosti pavúkov, napr. aspoň ho len vidieť bezpečne z niekoľkých metrov a skúšať to tolerovať, vydržať. Alebo človeku, ktorý sa bojí vyjsť von na ulicu, tak aby skúšal vyjsť len pred dvere, vydržal 10 sekúnd a vrátil sa späť. Človek tak získa skúsenosť, že sa nič zlé nestalo a dodá mu to odvahu skúsiť potom posunúť svoje hranice tolerancie strachu krok za krokom ďalej. Tak aj ja by som tak mal. Preto možno, ak sa mi nepodarí toto pozvanie odmietnuť tak, aby nebol oheň na streche, tak sa utešujem, že to celé vezmem v takomto zmysle ako prácu na svojej úzdrave... prácu na zvyšovanie svojej tolerancie situácií, v ktorých som vystavený svojmu predmetu strachu.

Okrem tejto témy v hlave riešim aj snahu akceptovať, že veľa z výsledkov, po ktorých túžim, si skrátka vyžaduje dlhodobé a pravidelné úsilie. Napr. som trochu pribral do brucha a ako na potvoru akurát teraz, keď už nosím po vonku tričko. Celú zimu som bol relatívne s dobrým bruchom a teraz, keď už je vidieť každý špek, tak som si to pokazil. Z histórie svojho chudnutia poznám už, čo na mňa platí a čo mi pomáhalo k výsledkom. Avšak nemôže to byť za deň, ani za týždeň. Musím vyvíjať pravidelnú snahu, a to dlhodobo. A to potom, isteže, platí aj pre moje ďalšie túžby, trebárs rôznu kompetentnosť vo veciach informačných technológií a programovania. Niekedy mám hlúpy pocit, že druhí ľudia, ktorí už nejakú kompetentnosť majú, že "sa im skrátka nejako prihodila". Že mali nejaké šťastie a že sú proste takí šikovní od prírody. Že si pozrú nejakú učebnú látku a hneď chápu a hneď vedia všetko potrebné a chrlia výsledky. A že to, že ja sa musím dosť namáhať, aby som sa dajako posunul, a to myslím námahu najmä v tom zmysle, že si to u mňa vyžaduje dlhší čas, než je asi u iných obvyklé, tak som si kvôli tomu pripadal ako vadný a ako menejcenný. Znovuobjavujem starú myšlienku, ktorá je všetkým notoricky známa a napriek tomu na ňu pričasto zabúdam, a síce že to, že niekto prejavuje v súčasnosti nejakú kompetentnosť, nie je naozaj vo väčšine prípadov vôbec žiadna náhoda, ani šťastie, ani to tým ľudkom do hlavy nespadlo ako nejaký pečený holub z neba. Vo veľkej väčšine prípadov sa tí ľudkovia tiež museli snažiť, tiež museli pravidelne a dlhodobo niečo robiť počas svojich dní, čo im vo výsledku počas dlhodobého a pravidelného nabaľovania jednotlivých informácií a zručností prinieslo tú-ktorú kompetentnosť. To, že ja to u seba cítim sťažené trebárs tým, že mám menej času, to je len taká bočná okolnosť. Tí ľudkovia tiež majú zase svoje typy "bočných okolností" a nevýhod. Asi nikto nemá dokonalé podmienky.

Takže, ak to zhrniem, priznávam si opätovne, že k výsledkom (napr. to brucho, alebo IT kompetentnosť, alebo všelijaké ďalšie túžby a ciele) sa dopracujem len tak, že úplne jasne prijmem, že to inak ako cez pravidelné a dlhodobé úsilie nepôjde. Dá sa to úsilie všelijako spríjemňovať, to je pravda - platí stará pravda, že je to o poznanie ľahšie, ak to celé úsilie človeka aj baví. Mnohí ľudkovia, ktorých výsledky obdivujem, v tom mali zaangažovanú ako svoju výraznú vzpruhu to, že ich celý ten proces vlastne baví a ich motivácia je často takzvane vnútorná. To je potom super.

Takže teraz sa skúšam zmieriť s nevyhnutným a odpichnúť sa od toho ďalej. Dosť veľa v posledných dňoch premýšľam. Vyslovene sedím po večeroch na gauči a v tichu bez ničoho iba v hlave rozmýšľam, čo ďalej a ako. Je zvláštne, ba možno ma to aj trochu zahanbuje, že tak či onak dospievam k postojom a myšlienkam, ktoré som už v knižkách tisíckrát dokola čítal, a napriek tomu buď na ne zabudnem, alebo sa pristihnem pri tom, že som si ich asi dostatočne nezvnútornil. Neprijal za svoje. Akoby nejaká časť zo mňa to chcela inak... najmä v kontexte toho môjho častého hlúpeho a naivného pocitu, že iní prichádzajú k výsledkom akoby z luftu, zadarmo, najmä ak vidím takých o dosť mladších šikovných, ktorí už vo svojej dvadsiatke sú mentálne tam, kde ja som prišiel až po tridsiatke, prípadne som tam ešte ani prísť neprišiel.   Ale to je toxický pocit - chcem si priznávať, že sa tí ľudkovia k výsledkom zadarmo v skutočnosti nedostali a že platí to, čo som písal vyššie.

Fú, dlhý príspevok... Tak už len záver. Za uplynulý týždeň, aj k dnešnému doobediu dávam známku 1-.

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti.
Želám všetko dobré, majte sa dobre.

S úctou
matej

Ahojte ,

tak zase po čase som sa rozhodla napísať par riadkov....ako sa mám?...teraz, momentálne nevyspato, ale suvisi to s tým že včera v byte nešla elektrina od druhej do desiatej...ani by som to nejako extra neriešila ale za tak dlhu dobu sa mi vybil mobil aj notbook a bola všade prišerna tma....tak som posledne percenta čo som mala na mobile minula na privolanie majitela bytu...naštastie o desiatej sme to opravili...jo a napriek tejto neprijemnosti všerajší den bol pekný....s priatelom sme sa boli povozit a skoro do prirody sme zašli...len škoda bol dost unavený tak nic no....dnes ideme večer na koncert....ja som sa na ten koncert tešila....ale priatel mi hovori, že tam budu same 15 ročné deti a mi budeme ako ich rodičia....a postupne mam obavy tam aj ist....inak Matej čo si písal svoj prispevok viac veci ma tam zaujalo a uz som tiez par krat bola v divadle a je pravda som tam sedela krcovito ale kvoli iným veciam (nevedela som ako sa tam spravat, jasne ze slušne...ale nezvyk pre mna, no nemala som ten pocit, že co ked zabudnu svoj text) ja skor mam take, nie pekne predstavy že spôsobim nejaky trapas, kiks atď....ako ked sme sedeli na kraji stokrat som sa musela postavit a puštat ludi...ako mne to az tak nevadilo...ibaze po prestavke prišiel neskoro divak a to bolo dost trapne...vstavat...ale nebola to moja chyba ale jeho.....tak nejak som to uzavrela....no a ktým vysledkom...ani nie k tomu, ale mna zaujalo to že čím ďalalej mladší ludia su pred tebou to si uvedomujem aj ja v dost velkej miere....a to tak že moje kamoski Zuzani, obydve su o dost mladšie ako ja...aj spolubyvajuce su mladšie...aj v praci všetci žiaci su tam mladší...a neda sa povedat, že im nerozumiem...ale skor držím krok a hubu....ano tak, dobre viem, že keby som vypadla s mladého kolotoca...tak by bolo velke prázno....dokonca kamoska Zuzana je odomna len o 5 rokov mladšia a jej názory mi pridu uz starecké.....zato druha kamoška Zuzana je mladšia o zhruba 10 rokov a ma uplne ine, nové názory ktoré ma obohacujú....a citim aj s tých krátkých rozhovorov s nou že mentalne je dokonca tam kde ja.....ak nie dalej....proste rieši vztah...a ma podobné problemi ako ja!!! a to nespomínam ani segru ktora je mladšia a je mentálne ovela dalej ako ja.....uz som nad tým davnejšie rozmyslala že segra ma taha dalej....keby nie ona, nedavala by som asi niektore veci tak ako dávam....neviem, jedina vec ktora ma dost odlišuje od mojich mladých "rovesníčok" su sive vlasy - ktore samozrejme pravidelne farbym, ale to viete niekde ten sivy vlas prebije....inak k tejto téme mam ovela viac postrehov....ale tie možno inokedy napisem....inak musim sa pochvalit ty co pozerali aspon niekedy Svadbu na prvý pohlad budu vediet Matej z Košic zachranar....tak včera kupoval zmrzlinu predo mnou a ja som len pozerala je to on nie je to on?...hej bol to on - ako nie som typ co sa bude prihovarat ale aj take stretnutie potešilo hlavne ked som videla skoro všetký série....

Prajem krásnu nedelu...

Dobrý deň prajem,

ozvem sa aj ja po dlhšom čase. A zdá sa, že je toto tisíci príspevok, tak by sa snáď očakávalo, že bude niečím výnomičný. Zrejme jeho výnimočnosť končí pri samotnom peknom poradovom čísle príspevku.

Prežil som zložitejšie životné obdobie. Starej mame diagnostikovali rakovinu, to som asi písal, začína s liečbou a páči sa mi, ako statočne si vedie. Ďalšia vec bola zo súkromného života a síce nechcem sa k tomu viac vracať. Bolo to až také zlé, že som často po večeroch, cítiach sa úplne sám osamelý a nenávidený, rozmýšľal nad samovraždou. Spomínam si na mnohe večery, keď som len tak bezmyšlienkovite sedel a čakal, že sa niečo stane, čo ukončí nezneziteľnú bolesť bytia. Nič také však neprichádzalo. Potom som v smútku zvažoval, či sa postaviť z postele a ísť zobrať si alkohol a lieky. Uvedomoval som si, že ak sa postavím, tak už nebude cesty späť, že život tým skutočne skončí a príde to vykúpenie. Napokon som ani raz nevstal, lež trpezlivo čakal. Jedného dňa asi pred týždňom som precitol s myšlienkou, koľko práce sa nakopilo, odkedy som nebol schopný nič robiť. A tak som začal pracovať. Táto práca priniesla úžitok v tom, že som sa znova cítil ani nie užitočný, ale skôr schopný niečo robiť. Že predsa len mám nádej.

A tak som tu, už týžden stále pracujem a dostávajú sa aj prvé výsledky práce. Nálada sa stabilizovala, priam možno vystretlila viac k euforickej. Vo štvrtok sme ukončili výučbovú časť semestra, a tak sa moja práca na tento akademický rok končí. Už teraz sa teším, ako znova na jeseň začnem s vlastnou pedagogickou činnosťou, lebo práve tento pocit odovzdávania vedomostí iným ma napĺňa, popri tom vlastný výskum, riešenie grantov, písanie článkov. Som teda rád, že som a premýšľam, ako je možné, že si to nie vždy uvedomujem.

Našťastie mám veľmi dobrých kolegov a a vzťahy na pracovisku sú priateľské. Nanešťastie nás upustil jeden kolega, ktorému sme boli na pohreb vo štvrtok. Vedúca katedry mala krásny príhovor, osobne sa mi páčil omnoho viac ako ten, ktorý prednášal kňaz. Jedna vetička, ktorú povedala, ma oslovila: "A predsa vieme, že všetko má svoj počiatok aj koniec, niektoré konce nevieme prijať". Presne to je ono, viem prijať svoj koniec, ale neviem prijať to, že ma niekto opúšťa, a nemyslím to, že by končil život, s tým sa neviem zmieriť.

Pozdravujem a prajem peknú nedeľu. J.

Ahojte, rozhodnutie ísť na invalidný dôchodok mi prinieslo veľa problémov, ale nejak som už nevidela iné riešenie. Stále čakám na rozhodnutie a s tým bude súvisieť môj ďalší budúci osud.
Podarilo sa mi síce znovu osamostatniť avšak všetko platím z úspor a viem, že dlho to tak nepôjde. Aj keď mám konečne kľud a trochu som sa zabývala v garsónke, tak vonku ma to nejak neláka a idem maximálne do obchodu, vysypať smeti a keď tak prevziať dáky ten balík. Bývam na západnej strane a poobede a podvečer je dosť teplo, tak som sa rozhodla kúpiť aspoň ventilátor. Mám tu zatiaľ nefunkčnú TV a tak si čas krátim nejakým tým študovaním rôznych kurzov na notebooku. Mám v pláne si cez úrad práce tiež nejaký preplatiť a to by ma aspoň viac motivovalo a vyšla by som aj viac medzi ľudí. Môj ďalší plán je schudnúť aspoň 10kg a aj keď som upravila stravu, tak som prišla na neuveriteľnú vec: Treba aj pohyb To ešte celkom vyriešené nemám, možno by to vyriešil nejaký domáci stroj na cvičenie, najlepší by bol bežiaci pás a teda asi fakt, že môj vysoký pulz môže zapríčiňovať práve nedostatok pohybu. Momentálne teda viac menej čakám na úradné vybavovačky a môj úsporný režim zahŕňa šúľanie cigariet. Tohto príjemného zlozvyku sa zatiaľ neplánujem zbaviť a snáď to vykompenzujem už zrealizovaným zdravším stravovaním alebo plánovaným pohybom Pracovný plán si zatiaľ nedávam aby tých plánov nebolo zas veľa a uvedomujem si, že to s dôchodkom nebude ľahké.

Držte sa forumáci, nie je nič také zlé aby nemohlo byť ešte horšie

Iacobus, aké lieky si chcel vziať s alkoholom?

@Juraj, to nebudem hovoriť. Nedajboh, by som dal niekomu návod na samovražedný pokus.

Ospravedlnujem sa, co som vypisoval vcera. Uz som to vymazal. Mne preplo vcera. A strasne som sa ozral, asi aj z toho. Mam hanbu v bare. Este ma tam aj ubili ale nic mi take neurobili. Aspon nemam modriny. Taka hanba zas. Z nicoho nic ma vcera v noci preplo. Som bol v pohode a zrazu ma preplo z minuty na minutu. Ale ta hanba. Sa tam nejaku dobu radsej neukazem. A nechapem jak som tak rychlo vytriezvel dneska, nic mi uz neni a ved som vela pil, tak neviem preco som triezvy. A ani som nevracal, tak co to ma znamenat. Ale ved to je dobre. A sam som sa ozral. Ale ta hanba zas.

Ahojte fórumáci! Tieto dni som najmä doma, nejaké to blúdenie kade-tade nehrozí, ale ani výlučné polihávanie doma to nie je. Spánkový režim mám len mierne rozhodený, ale vždy je dôvod sa v ňom lepšie orientovať. Mám dojem, že teraz lepšie zvládam psychično ako fyzckú prípravu. Málo sa hýbem, ale mám pocit, že sa to dá napraviť. Trápi ma tradične aj tabakizmus, síce si cigaretku dávam, ale financie... Inak bez závažnej zmeny, teda lieky užívam a na depot chodím tiež. Majte sa čo najlepšie. Tuto