Ako sa dnes máš? 14

Ahojte, dlhšie som sa neozvala, asi som sa nemala čím pochváliť, vybavujem invalidný, snažím sa už asi od konca októbra, buď prišla hospitalizácia alebo doktori nemali čas. Naši ma už niekoľko ráz vyhodili, tak budem už musieť ozaj ísť tento víkend do podnájmu lebo sa to dáko nedá vydržať. Rodičia len na rodnom liste. Na sťahovanie sa teším a v kútiku duše dúfam, že okrem čiastočného invalidného zo SR bude aj niečo z Čiech, keďže som tam tiež pracovala, inak nepokryjem náklady na základné potreby a asi budem nedobrovoľný bezdomovec, keď dôjdu posledné úspory No Alventa je fajn

Ahojte. Ja som sa troska ukludnila co sa vztahov tyka. Myslim si ze niektori si uz vsimli ze si nastavujem hranice a respektuju to. Niektori stale skusaju ma vtiahnut naspat do tej submisivnej podoby ale drzim sa. aj ked niekedy sa cela klepem ked mam povedat nie ale skusam to ...Lebo takto sa uz neda zit ze sa mi pomaly uz fakt idu vysrat na hlavu niektori. Len nechapem co su to za ludia ze beru a beru bez ohladu na toho druheho proste len oni existuju. keby som ja videla ze niekto je na tom zle bolo by mi ho luto a a ni by mi nenapadlo ho vyuzivat alebo co. Som rada ze sa vraciam zase do svojej povodnej drsnejsej podoby a dufam ze lieky budu drzat nadalej tak ako doteraz a ze mi bude cim dalej tym lepsie...majte sa pekne

Ahoj vsetci , ja v pohode -robimm jak ďas vetsinou 10 tky v sklade, takze ani nevnimam co sa deje okolo- v podstate som spokojny... da sa aj tak, drzte sa

Dobrý deň prajem,

tieto sviatky som s bratom pri starej mame. Užívame si spoločné chvile. Starej mame dochádzajú sily, asi som spomínal nedávno jej diagnostikovali rakovinu. Ale psychicky to nesie dobre, aspoň sa tak zdá. Ale verim, že to dobre skončí, hoci má vyšší vek. Je to zvláštny pocit. Som, samozrejme, smutný z toho celého, máme veľmi dobrý vzťah. A tak. Nebudem to už hlbšie analyzovať.

Od rána sme jej pomáhali s prípravami na sviatky. Varenie, pečenie, upratovanie atď. Teraz si trochu oddýchnem. Prečítam si knihu. Začínam sUmbertom Ecom.

Prajem vám pekné sviatky. Pozdravujem, J.

ahojte vsetci! Dnes docela dobry den na obed spenat od mamky potom som vysaval a pral. Tesim sa vecer na zelo pridite co v najvacsom pocte

Ja mám už dlhší čas (začalo to v lete minulého roka) jeden problém, ktorý ma dosť trápi a ktorý znižuje kvalitu môjho života. Začína to vo večerných hodinách, keď nič nerobím. Napadne mi nejaká myšlienka. Väčšinou je to tak, že nech sa akokoľvek snažím, tak tú myšlienku nedokážem opísať. Ale niekedy sa mi to podarí. Napríklad teraz som trochu chorý a včera večer mi napadlo, že budem mať ťažký priebeh choroby a že sa kvôli tomu nevyspím. Ale môže to byť aj niečo úplne iracionálne. Napríklad mám doma plastikový model lietadla Spitfire a podľa návodu na stavbu má mať dvojfarebnú kamufláž. A mne raz napadlo, že tá jedna farba je daná a tá druhá môže byť akákoľvek farba z veľkého množstva modelárskych farieb. A tá predstava, že to môže byť akákoľvek z veľkého množstva farieb, bola niečo neznesiteľné. Proste príde nejaká myšlienka a vtedy to začne. Začne mi byť veľmi zle. Je to veľmi intenzívny, veľmi nepríjemný a ťažko opísateľný stav. Asi najlepšie ho opíšem tak, keď poviem že veľmi podobné stavy som mával, keď som bol malý, mal som vysoké horúčky a bolo mi zle. Tak takéto niečo to je. Ak ste v detstve mávali teploty a bolo vám zle, tak možno chápete ako mi je. Inak keď som to opisoval psychiatričke, tak mi vôbec nevedela poradiť, dokonca ani nechápala o čo ide, asi preto lebo takýto stav nikdy nemala. Mám dojem že keby som začal pravidelne športovať, tak by to mohlo prejsť. Myslím že to začalo preto, lebo už tri roky vôbec nešportujem a som strašne zoslabnutý. Len problém je, že na to aby som chodil do posilovne nemám peniaze a ani sa mi to veľmi nechce, lebo lieky ma tlmia. Teraz keď sa presťahujem na dedinu, tak skúsim začať jazdiť na horskom bicykli, možno to pomôže. Ak nie, tak to bude vážne zle.

Ahojte.

Mám sa ako-tak. Trošku ma zase potrápili depresívne príznaky. Včera večer som opäť trochu plakal, čo ma priviedlo k myšlienke, že pravdepodobne musím opäť cvičiť. V poslednom čase som posilňovacie cvičenie činkami výrazne zredukoval. Bolo to čiastočne aj kvôli ľavému ramenu, ktoré som si trochu zranil pri takomto cvičení a chcel som mu dať čas na zotavenie. Lenže akosi sa nie a nie k posilňovaniu vrátiť, a hoci som verný aspoň strečingu, na depresívne prejavy to nestačí. Už dostatočne sa mi za posledné necelé 2 roky potvrdilo, že mi to posilňovanie na depresiu skrátka pomáha. Je pravda, že v knižkách viacej odporúčajú na depresiu čosi aeróbne, napr. beh. Aj som sa zo začiatku strachoval, že mi teda posilňovanie v tejto veci nepomôže, no časom sa mi potvrdilo, že funguje aj ono. A teraz kedykoľvek mám dlhšiu fázu, že ho necvičím, tak sa mi depresia vymkne spod kontroly. Takže, ak sa vrátim späť k pôvodnej myšlienke odstavca, cítim, že musím ten "vlak" posilňovania zase rozbehnúť. Až ma šokuje ale, ako rýchlo dokážem stratiť dobré návyky. Prakticky mi stačí len malý počet dní, kedy "dobrý návyk nerealizujem", a už sa mi celý návyk totálne rozpadáva. Aj preto mi vždy padlo vhod cvičiť každý deň určitý tréning posilňovania, než napr. každý druhý deň. Ani systém dvoch cvičiacich dní a jedného necvičiaceho mi nerobil dobre, resp. hneď som javil známky toho, že sa "rozbehnutý vlak" prudko zastavuje. A jeho opätovné rozbehnutie je následne tvrdý oriešok. Skrátka bolo pre mňa od začiatku jednoduchšie cvičiť každý deň, než cvičiť s pauzami. To sa mi stalo síce pozitívom pre psychiku a pre zachovanie návyku, no vyberalo si to daň v podobe niekedy prehnanej fyzickej únavy, a tiež teda utrpelo aj to moje spomínané ľavé rameno, ktoré som skrátka presilil.

No v konečnom dôsledku, nech už takto rozoberám plusy či mínusy akokoľvek, faktom je, že cvičiť musím. Včera, keď som plakal, som si to uvedomil dostatočne jasne. Tieto moje stavy sú pravdepodobne zbytočné... v zmysle, že sa dajú takto odstrániť. To, akým myšlienkam a emóciám v tých stavoch čelím, to je pravdepodobne naozaj len vinou tej celkovej nálady. Môj obľúbený rečník a psychoterapeut R. Carlson vždy hovoril, že sa to deje len kvôli tej nálade, a že v danej nálade ani nemôžeme rozmýšľať inak. A že je potrebné vtedy odložiť všetky závery a rozhodnutia, lebo sa pod vplyvom daného rozpoloženia skrátka nemôžeme rozhodnúť adekvátne. A že ak tomu neveríme, tak si máme schválne počkať na náš normálny, zdravý stav... a uvidíme, či sú naše problémy z čias depresívnej nálady ešte "nažive" - lebo ak išlo o skutočné problémy, tak budú existovať aj pri dobrej nálade (vtedy ich budeme zároveň vedieť adekvátnejšie a efektívnejšie riešiť), a ak sa ukáže, že pri dobrej nálade neexistujú, tak je to potvrdením správnosti pôvodnej rady, že sa v depresívnom rozpoložení nemáme pokúšať vydumať nejaký záver či rozhodnutie. Lebo išlo o čosi fiktívne, čosi, čo bolo vytvorené a živené od samého začiatku skrz-naskrz naším depresívnym rozpoložením. No a ak to takto je, a moje ťažkosti sú vlastne len virtuálne v rámci depresívneho rozladenia, tak ak viem, že mi posilňovanie pomáha tomuto rozladeniu zamedziť, tak sa mu musím odhodlať venovať. Odmenou mi bude, že sa odstránia tie virtuálne ťažkosti, pričom témy, ktorých sa ony týkajú a ktoré sú objektívne relevantné, budem schopný nahliadať s efektívnejším porozumením a s efektívnejšou schopnosťou ich riešiť. Lebo povedzme si rovno... nechať sa umárať úzkosťou, frustráciou, plačom, pesimizmom, pocitom bezmocnosti... to je k ničomu. To je niečo, o čom sa rozhodne nedá povedať, že by to bol efektívny prístup k tej-ktorej problematickej téme.

Takže takto sa nejak mám. Objektívne dobre, subjektívne motkajúc sa z lepších stavov do tých zlých, a naspäť.

Dnes som mal inak trošku pasívnejší deň. Doobeda som bol hlavne na fóre, tiež na nejakých iných weboch. Pral som tri várky. Poobede som si prečítal knižku "Co jsem řekl své dceři o ekonomii" od gréckeho ekonóma J. Varufakisa. Prekvapilo ma milo, že som ju dal za jedno poobedie, niečo vyše 200 strán. Ale išlo skôr o malý formát knižky, menší než A5, a zároveň na jednotlivých stranách nebolo až tak veľa textu. Obsahovo ma to jednoznačne obohatilo. Išlo o výrazne ľavicový pohľad na ekonómiu, ktorý som aj všeobecne žiadny dosiaľ v populárno-náučnej podobe nečítal. Myslím si, že mi to rozšírilo obzory a spoznal som všelijaké zaujímavé súvislosti, ktoré čitateľovi do veľkej miery vedia pomôcť pochopiť povahu sveta, v ktorom dnes žijeme...

Ďakujem Vám za prečítanie, kamaráti. Želám Vám všetko dobré a tiež peknú nedeľu.

S úctou
matej

Všetko najlepšie k narodeninám, @EnaXnaY!

Matej napísal:Všetko najlepšie k narodeninám, @EnaXnaY!

Ďakujem veľmi pekne