Ako sa dnes máš? 14

Ahojte.

Mám sa približne dobre; som v akomsi relaxačnom móde. Snažím sa dnes príliš nerozmýšľať, nerobiť si starosti, byť tak trochu vedome pasívnejší. Hoci trošku aktivity vyvíjam, napr. dal som prať, a tak. Z práce som si požičal novú knižku... je to klasika od Carnegieho "Ako sa zbaviť starostí". Táto kniha je už na trhu, samozrejme, veľmi dlho a hoci v nej obsiahnuté rady sú už aj dosť známe z iných, novších self-help knižiek, aj tak mi v súčasnosti napĺňa takú mini-potrebu si čítať pozvoľna o tom, ako sa viac uvoľniť. Dnes som vydrichmával až do pol desiatej, takže som sa trochu možno dobil po fyzickej stránke, a čo sa týka psychickej, na tej teda ešte musím popracovať, a to možno aj s pomocou spomenutej knižky.

Veci v práci prebehli zhruba obstojne. Stres bol naďalej a aj som to vnímal celé ako jeden z najťažších týždňov za posledné mesiace. To sa od môjho posledného príspevku nezmenilo. Ale na víkend som nastúpil s tým, že viaceré veci, ktoré boli akosi najstresujúcejšie, sa podarili dokončiť. Na online-poradách, čo som mal v práci v rámci istého projektu, tak sa mi podarilo vcelku odkomunikovať veci ok, pričom som z toho mal aj celkom dobrý pocit nakoniec. Mojou nevýhodou naďalej zostáva to, že sa mi ťažšie vyjadruje ústne, pokiaľ mám ústne niečo vysvetľovať spontánne, bez predprípravy. Oveľa lepšie sa mi vyjadruje písomne. Preto aj v rámci práce všetko riešim cez maily - radšej vysvetlím vec v maili, než po telefóne. Moja šéfka je zase úplný opak, ona sa spontánne vyjadruje veľmi ľahko a plynulo, zatiaľ čo pri písaní mailu má pocit, že píše sloh do školy a to jej robí ťažkosť. Náprotivky na porade si teda moje chabé rétorické schopnosti určite dobre všimli, ale napokon zo mňa vydolovali tú myšlienku, ktorú som chcel vlastne povedať, a tá sa zatiaľ vždy ukázala, že má určitú výpovednú hodnotu do debaty a do zápisnice. Keď sa k tomu pridá, že náprotivky mali lepšiu náladu, než v minulotýždňový štvrtok, keď sme boli spolu fyzicky v BA, tak môžem zhodnotiť a potvrdiť, že som odchádzal z veci s dobrým pocitom. Ďalšiu poradu máme zas v budúcu stredu.

Čo sa týka Tvojej otázky, @relouth, nemyslím si, že by som v tejto veci nasledoval nejaký úspech, či už pseudo alebo nepseudo. Skôr je to vec zaúkolovania zo strany mojich nadriadených vo viacerých oblastiach mojej agendy. Neviem, ako to chodí v iných firmách, ale u nás si neviem predstaviť, že by som mal nejaké možnosti im odvrávať a odmietnuť splniť to, čo mi zadali, a to len preto, aby som mal v živote menej stresu. To jedine zmeniť prácu na nejakú... no ani neviem, v ktorej práci je málo stresu. Všade má každý slušne toho naložené, mám pocit. Momentálne, kým nie som tak dobrý v programovaní, aby som sa tým mohol živiť, tak si myslím, že by hľadať inú prácu a začínať niekde od nuly a v úplne inom kolektíve nebolo z mojej strany rozumné. Navyše, dá sa povedať, že 70% mojej agendy ma vlastne baví a rád ju robím... iba tých asi 30% sú také, že ma buď nebavia, alebo sú zdrojom nadmerného stresu. Ale to je asi bežná situácia v populácii. Takže nie je to nejaké nasledovanie úspechu... Skôr len situácia, keď sa toho na človeka dočasne trochu navalí a musí sa tak trochu ohrkať, kým sa veci zase nejak skonsolidujú.

Čo sa týka rodičov, zdá sa, že vďaka Bohu to covidové ochorenie prežívajú veľmi dobre. Teploty už nemajú, tatino ani kašle, iba mamina trochu kašle a soplí. Takže som strašne vďačný a rád. Sú naďalej ešte v izolácii a dávajú si nejaké lieky, čo im lekárka predpísala na diaľku. Veľmi dúfam, že už čoskoro budú negatívni a bude to ok.

Dnes som si zaumienil tak trochu vypnúť a relaxovať. Čo to presne znamená, ešte neviem. Určite plánujem isté úseky cielenej pasivity, ktoré môžu byť nanajvýš spojené s čítaním knižky na gauči. A čo ďalšie, to sa uvidí; ponechám deň na voľnobeh.

Ďakujem Vám, priatelia, za vypočutie. Prajem Vám mnoho zdravia a pokoja. Majte sa dobre.

S úctou
matej

ahoj , buduci tyzden pracovne- dufam , teraz ok. Drzte sa  este jedna pesnicka ktora vystihuje ,ak mozem moj postoj k tomu co sa deje globalne- https://www.youtube.com/watch?v=a6f_78wF6aw     ,treba pocuvat dokonca...

Ahojte kamaráti, mám sa veľmi dobre. Len niektoré zmeny vplyvom nášho ochorenia sa mi páčia menej. Narážam na strašnú pohodlnosť, ktorá riadi môj život. Väčšina vecí nebaví ma už a je to problém. Napr. 2 hodiny som sa nútil včera, aby som išiel na hádzanú. Išiel som a bolo výborne. Bohužiaľ je problém s tým, že ako som písal, že nič sa mi nechce. Potom som pozrel futbal na notebooku svoj obľúbený klub, aby som sa zabavil, čo najviac. Zápas nič moc je to slovenská liga, ale výsledok bol aspoň dobrý. Výhra s víťazným gólom v 86. minúte urobila mi deň. Inak víkend bol aj v znamení šachov, ale tam stále všetko mažem. Nevadí, pustím sa do toho už serióznejšie, aby som napredoval. Chcel by som sa naučiť caro-kann čiernymi, ale neviem, či sa mi to podarí. Je tam veľmi veľa odbočiek tak uvidíme, že ako sa to naučím. Dnes si dávam už oddych a zajtra idem na to.

Ahojte forumáci, dnes sa máme výborne. Nechcem to zakríknuť, ale dnešok veľmi ušiel. Naštartoval som sa už skoro ráno, keď som išiel do posilovne, čo sa mi páčilo. Cvičil som poctivo, ale dával som si len 2 série. Som rád, že môžem cvičiť, ale musím niečo urobiť s tým, aby bolo to častejšie a nie len raz za týždeň. Riešením by mohla byť kúpa permanentky, ale odhadujem, že stoja už 20-25 eur, čo sa mi pri vstupoch za 1,5 eura asi neoplatí. Tak správna motivácia chýba. No nič musím porozmýšľať, že ako by bolo dobre.

Druhá vec sú šachy, ktoré mám veľmi rád, ale odišiel som už do šachového dôchodku zo zdravotných dôvodov. Môžem sa už len baviť šachom na internete, či pri televízií. Je to moja zábava a patrične si ju užívam. Dnes som pozeral šachové videá na youtube a pozriem asi aj šachové vecí na TV, aby sa mi počítalo. Dnes nebudem robiť kreatívnu šachovú činnosť a to tvorbu šachového repertoáru ani hrať na internete.

Tretia vec sú krížovky. Mám rád krížovky rôzneho druhu, ale v súčasnosti môžem sa venovať len klasickým krížovkám. Vyplňovať to je pre mňa niekedy obtiažne, ale dá sa to celkom. Mám radosť z každej jednej vyriešenej krížovky. Včera som si bol jeden krížovkársky magazín kúpiť.

Štvrtá vec je TV. Momentálne nepozerám ju veľmi, tak hodinu až dve (šachy nerátam). Rátam len filmy, seriály, či športové priame prenosy. Toho by mohlo byť viacej len musím sa venovať tomu. Budeme meniť asi set-box tak možno sa to zmení, keď budeme mať tiež archív aj v obývačke...

Ahojte, som tu nová, liečím sa 3 roky, prvý rok na psychotickú poruchu potom na polymorfnú poruchu a dva roky už na schizofréniu, prvé hlasy som ale započula pred 4,5 rokmi, keď som rodila svoje prvé a zatiaľ jediné dieťatko, bolo to ťažké obdobie. Aktuálne sa mám paradne, beriem lieky, počujem hlasy, mám vidiny, ale viem to ustáť, zatiaľ. Časom pôjdem na invalidný dôchodok, dr. mi to začne vypisovať, skúsila som pracovať, ale na 5 smene sa so mnou začali rozpravať veci a na ďalšiu som sa už bála nastúpiť, že to nezvládnem, veď to asi poznáte. Teraz som doma s mužom, ktorý je na pn kvôli vyhoreniu. Inak poslednú dobu, teda posledný mesiac mám celkom fajn náladu, robím čo ma napĺňa a to je písanie knih a háčkovanie, akurát chodím na večernú školu na psychológiu, čo ma strašne baví. Pred týždňom čosi som oslávila svoje 30 narodeniny a ako som mala strach, že ako to kvôli hlasom dopadne, tak to dopadlo parádne aj s mužom, aj s priateľmi a ešte ma čaká oslava so sestrami. Dúfam, že ma chápete, lebo ako som sa prvý krat dostala na psychiatriu do nemocnice, tak som začala strácať priateľov a známych. prajem vám pekný slnečný dník

Ahoj @Patty_Pillow som rád, že si zavítala medzi nás. Je fajn, že si aktívna a medzi ľuďmi. Tá večerná škola sa mi páči. Tiež je fajn, že dokážeš písať knihy a venovať sa ďalším záľubám. Robíš toho dosť. Ja nemám už také možností a nedával by som to vôbec. Musím robiť len šachy, čo sa mi páči prípadne posilovňa alebo pozeranie kolektívnych športov.

Ahojte. Ja mam dost zvlastne obdobie. Nie je to psychickym ochorenim je to prave naopak tym ze mi zacina byt lepsie psychicky a dost som aj schudla po liekoch uz takze som si myslela ze sa zivot vrati do normalnych kolaji ale nie je to tak. ako zacinam hovorit svoj nazor ale celkom slusne a pokojne vacsine ludi sa to nepaci chapete? ja vlastne ak cchem mat kamaratov musim len poslusne prikyvovat a nemat svoju hlavu. Z toho som aj dost smutna. Som v novej praci dva mesiace a s nikym som si nesadla je to cisto zensky kolektiv a dvaja muzi no tak s tymi muzmi este pokecam ale zeny akoze cele zle. Poznali ma pribratu kvoli liekom a teraz som sa opat vratila do toho obchodu lenze uz chuda a je problem. Vylucili ma zo spolocenstva este som ani nic nestihla spravit. Kym som bola tucna asi som ich nijako neiritovala ale teraz to nemozu prekusnut a tak mam pocit ze ma aj ohovaraju ze som namyslena. ja a namyslena? to ze poviem nie je byt namyslena. VRavim jedine prikyvovat na vsetko a bude dobre. Ale to by som zase sla proti sebe a to nechcem .... som z toho sklamana ze je malo normalnych ludi.... a za druhe dotyka sa to ja mojho vztahu tiez zacinam vyjadrovat uz svoje potreby normalne a tiez narazam na problemy . :/ som sklamana ludia ma mali radi len ked som robila co oni chceli... neviem ako to budem riesit samota mi tiez nepride ako najlepsi spolocnik.
majte sa pekne

@Katuska presne viem ako sa cítiš, tiež mám pocit, že keď vyjadrím svoj názor som za čudáčku, lebo okoliu sa to nepáči a náhodou spomenúť ako sa cítim, tak idú odo mňa ďalej. V skutočnosti riešime vážne problémy, kým ostatní bezvýznamné veci. Inak ja som z liekov pribrala 40kg a ťažko to ide dole, aj ja ako chudá som mala kopec kamarátiek, hlavne na šport, ale teraz akosi mám energiu max. na posilku, behať, bike alebo korčule nehrozia a navyše neviem, ako by som to vyriešila s malým, lebo on je taký malý intelektuál.

@kimi2028 ďakujem, no to sú voľnočasové aktivity, ktorým sa venujem tak dve hodinky denne, lebo viac nevládzem a potom podobne ako ty idem do posilky. Vyzdvihnem malého zo škôlky a už mám program až do večera, kedy padám na hubu únavou.

@Patty Pillow ved prave ze ja som prezila take svinstvo ze mna nebavi tam ohovarat koelgynu lebo si dala ruzove pancusky a ma uz 40 rokov. no to je des akoze toto ma fakt nezaujima taketo klebety. a kedze neklebetim tak som nezapadla....ja som pribrala 25 kg za 4 mesiace na Zalaste viem co je peklo viem ake to je ked nemas proste na vyber ked musis len dufat a aj ta nadej je miziva.... Schudla som uz 20 kg z toho cize uz som skoro opat na svojej povodnej vahe. A za to vdacim hlavne sama sebe ze som to nevzdala ze som isla behat atd a ako sa tazko bezi ked ma clovek 80 kg to nemusim hovorit to isto vacsina z nas tu vie. Takze vsetko som si vydrela a nakoniec zistujem ze ini sa netesia ze som sa z toho ako tak vysekala ale skor este podkopavaju nohy aby som padla opat na tu uroven kde som bola. som z toho nesvoja ...musim sa s tym vysporiadat ak to pojde....somnou sa niektore kamaratky prestali bavit ked som tak pribrala a ked som schudla zase sa chceli vratit lenze mne sa uz sprotivili. uz nechcem take kamaratky.....

Vedieť vychádzať s ľuďmi je umenie. Ja sa to učím celý život. Zlé je že u niektorých ľudí je to tak, že aj keď urobíte maximum, aj tak s nimi nebudete zadobre. Proste sa treba zmieriť s tým že s niektorými jedincami si nesadnete.

@Katuska ale to sú dôležité veci, predstav si, že by si dala žlté pančušky, vieš aké haló by to urobilo? Sú ľudia, ktorí proste nie sú schopní konštruktívnej debaty. Ja som tak dávnejšie započula rozhovor na eskalátoroch, že ja sa neviem rozhodnúť či si mám zobrať dáždnik alebo nie ... akože debata ako si vybrať slipy proti trenkam, proste chýba tam pragmatickosť ... tiež nemám rada takých ľudí ... inak ja chudnem pomaličky, lebo mám aj dosť vysoké dávky liekov, ale "kamarátky" sa na mňa začali hrnúť, keď som na fb postla progres, už zrazu kamošky, lebo ona chudne a neviem či si mysleli, že nejaké zázračne pilulky jem alebo čo, ale hneď a to ako a keď som vysvetlila, jaaaaj tak to nič pre mňa a zase ma nepoznajú. Ale ja sa teraz vytešujem, že ide jar, pekné počasie, môžem viac behať s drobcom viac a užívať si život, počúvať vietor, potok, vtáčikov miesto nákupnych centier, kde pravdupovediac nerada chodím, lebo čo človek, to sebec, aspoň tu v BA, pozdravila som sa pani upratovačke pri wc a ona ani bú ani mú.