Ako sa dnes máš? 14

Ahojte,
ozývam sa po dlhšej dobe, no nemám sa naj. Cítim sa tak mierne znechutene, vyčerpane a frustrovane. Nechcem vám kaziť deň, nejdem preto popisovať presnejšie, čo sa deje. Každý máme to svoje. Ale verím, že bude zas lepšie, že to prejde. Musí!!!
Držte sa všetci.

Ahojte, priatelia.

Mám sa trochu rozpačito v týchto dňoch. Som akosi v očakávaní, cítim sa pritom pod určitým tlakom a zahltený. Doliehajú na mňa viaceré zmeny, ktorých dosah si ešte zatiaľ neviem úplne uvedomiť. Napríklad tie v práci. Minule som spomínal, že som bol prizvaný na poradu o novom projekte do Bratislavy. Zhruba to prebehlo aj v podstate dobre, ale je evidentné, že to bol len začiatok. Prakticky sme nastúpili na cestu celej série porád, ktoré ten projekt majú dotiahnuť do konca. Ďalšiu účasť mám ja v stredu a vo štvrtok, pričom sa im tam zúčastním online cez Teams, zatiaľ čo oni budú fyzicky v zasadačke na centrále. To mi je trochu nepríjemné. No pointa veci je v tom, že sa očakáva, že budem nielen zdroj informácií pre nich, ako tie administratívne procesy na prevádzke v praxi prebiehajú, ale je vhodné, aby som aj prišiel s návrhmi, ako tie procesy centralizovať a odbremeniť tak prevádzky. Navyše mi riaditeľ povedal, že ten tím adminov, ktorí to budú v sebe sústreďovať, budem viesť ja na spôsob "team-leadera". Na jednej strane pocta, na druhej strane strašná zodpovednosť, nevyhnutnosť komunikovať a pravdepodobne aj časom nutnosť odísť zo svojej prevádzky a cestovať do Bratislavy. Tie moje zábrany a sociálne strachy, ktoré by sa dali zhrnúť pod výraz "hrania šedej myšky", si budem musieť, zdá sa, rýchlo vyhodiť z hlavy. A práve to je dôvod, prečo som v úvode napísal, že sa mám rozpačito, nakoľko neviem, či to sám naozaj chcem a tiež či to naozaj zvládnem. A to, že sa cítim pod tlakom a zahltený, to som teda napísal preto, lebo musím chrliť do projektu nápady a návrhy a podnety, aby to všetko do seba zapadlo a fungovalo. Je isté, že v stredu, keď mám druhú účasť na tejto sérii porád, by som mal už prísť aj s podnetmi. Preto som nad tým sedel aj v piatok, aj včera v sobotu, no už sa mi dosť aj nechce. Tamojší manažment a ľudkovia sa zúčastňujú porád, mítingov a projektov deň za dňom, majú toho plný outlookový kalendár. Aj tento projekt je pre nich len jeden z mnohých a neinvestujú doňho nejaké zvlášť emócie ako ja. Pre mňa je, priznám sa, takýto štýl práce proste veľmi nový, preto sa z toho cítim paf.

A inak čo nové? Včera som ešte vypracúval nejaké manuálce na rôzne procesy. Tiež pozvoľna robím na "Tmavom režime" na naše fórum. Robím ho na pokračovanie už celé týždne, ale zakaždým len kúsoček času. Preto to tak dlho trvá. Vcelku už funguje, len ešte vychytávam nejaké "nepoddajné elementy" na stránke, ktoré ešte musím dokonvertovať do tmavého módu. A to najmä v oblastiach, kde sa nachádzajú tzv. frame-y (iframe-y), teda rámce, v ktorých sa nachádza v podstate web vo webe. K nemu pristúpiť svojimi skriptami mi príde ešte oriešok a hoci sa mi k niektorým už aplikovať skript podaril, priznám sa, že k niektorým ešte nie. Táto téma je pre mňa relatívne nová, preto sa ju vlastne ešte len učím. Aj preto mi to trvá tak dlho, kým sa odhodlám Vám tu ten "prepínač medzi režimami", switcher, zverejniť, aby ste si to mohli skúšať, ktorý mód Vám viac vyhovuje.

Často som si v minulosti myslel, že keď odpočívam aktívnym odpočinkom (v rámci ktorého sa akože venujem nejakým mimopracovným aktivitkám, záľubám atď.), tak že by mi to malo dobíjať baterky. A vždy som sa opakovane obviňoval, že som vadný, keď mi to baterky nedobíja. Uvedomil som si, že mi v tom unikla jednoduchá myšlienka, a síce že tento aktívny odpočinok nie je len tak všeobecným odpočinkom, ale je to špecificky odpočinkom od práce (v zmysle zamestnania). Preto jediné, čo môžem od toho čakať vo vzťahu k relaxácii, je, že ma to odreaguje od práce (zamestnania). V tomto to svoju úlohu plniť vie a aj ju plní. Avšak neznamená to, že to samo osebe dobíja baterky - práveže nie, ono aj toto míňa určitú energiu. Práve preto neviem ísť nonstop, zamestnanie + iné záujmy, lebo to všetko míňa energiu, ktorú v psychickej rovine čisto spánok sám kompenzovať nedokáže. Aspoň u mňa nie. Ak som potom akože upadal do "ustatosti", kedy len tak ležím a driemem uprostred dňa, alebo "skončím s knižkou pasívne na gauči", tak som si to vyčítal ako zlyhanie - ako znak toho, že mi nefunguje ten aktívny odpočinok ako dobíjač bateriek a že to, že mi to tak nefunguje, znamená, že som v nejakom zmysle vadný. Dospel som k jednoduchému záveru, že mne funguje ako dobíjač psychických bateriek skutočne len pasívny odpočinok, kedy iba ležím, vôbec nič nerobím, možno iba trochu rozmýšľam, prípadne si čítam nenáročnú knižku, a potom vyslovene driemem. To nie je žiadne zlyhanie, žiadny znak vadnosti - je to proste spôsob, ako si jedine viem dobiť psychické baterky tak, aby som mal potom energiu na všetko ďalšie (vrátane toho, čo som si predtým označoval príliš všeobecne že "aktívny odpočinok" a čo už teraz viem, že je iba odpočinkom od práce, nie odpočinkom všeobecným). Takže mám v hľadáčiku si teraz ordinovať pravidelné, pravdepodobne každodenné úseky v danom dni, v ktorých by som bol celkom vedome, dobrovoľne, cielene pasívny. A od toho sa potom odraziť smerom k aktivite. Je tu teda vo vzduchu akýsi kolotoč, ktorý má 5 sedadiel - práca, aktívny odpočinok od práce (t. j. aj mimopracovné aktivity, záľuby, ciele), mimopracovné povinnosti (napr. domáce práce, nákupy atď.), pasívny odpočinok od všetkého (pasívne ničnerobenie), spánok. Päť sedadiel neustále sa točiaceho kolotoča, pričom po novom to vymenované štvrté sedadlo (pasivita) nebude už znakom zlyhania a neproduktivity. Naopak, je dôležitým prvkom v kolotoči, práveže bez ktorého to nejde. Aspoň teda u mňa nie, musím si to natvrdo priznať. Kto sa dokáže točiť bez toho a na dobitie bateriek mu stačí len spánok, prípadne si nebodaj dobíja baterky tým, čo nazývame "aktívnym odpočinkom", tak pred takým klobúk dole, všetka česť. Ja, žiaľ, taký borec nie som a nesmiem sa už ďalej obviňovať z toho, že medzi nich nepatrím.

Ďakujem Vám, priatelia, za prečítanie. Prajem Vám všetko dobré, hlavne mnoho zdravia.
Držím Vám všetkým palce.  

S úctou
matej

Ahojte fórumáci! Tieto dni možno vyzerám na pohľad dobre, ale vnútri mám chaos. Napriek krásnemu počasiu som skôr doma. Naši ma potrebujú na drobné úlohy a tak som rád, že lekára, lekáreň a supermarket zvládam, ale cítim v tom prekonávanie sa. Dnes som bol na injekcii a predpis liekov. Snáď ma to posunie lepším smerom. Viem, že to postupne znova "dám", ale chcel som sa vám tu aj trošku "posmutniť". Ostatné je v primeranej miere. "Akp." sa darí, hoci fyzická námaha sa vytráca. Občas však aj v tomto sa malé cvičenie ukazuje ako možné. Kamaráti, kamarátky držte sa a prajem do pohody dni. Tuto

Ahojte.

Aj ja tak trochu cítim podobne ako Tuto vnútri chaos. Dnes som mal na pocit jeden z tých horších dní, aspoň subjektívne. Najhoršie znášam taký typ stresu, keď sa na mňa všetko valí a ja nemám pod kontrolou situáciu. Teda keď nemám podchytené rôzne scenáre vývoja toho či onoho a keď evidentne zlyhávam v tom, čo sa odo mňa očakáva, prípadne také zlyhanie hrozí. Je to aj situácia, keď sa valí všetko naraz a nestíham veci riešiť.

Cítil som sa dnes v strese, napr. kvôli zahlteniu povinnosťami, v ktorých mám v mnohých veľký sklz. Hoci som aj nadčasoval kúsok, nestačí to. Dolieha tiež na mňa viacero termínov a mám pocit, že si ani nemôžem tieto resty doriešiť, lebo stále prichádzajú nové a nové úlohy, jedny naliehavejšie ako druhé. Aj v súkromí sa cítim teraz dosť nesvoj, lebo rodičia dostali covid. Bojím sa o nich, sú to nielen seniori, ale majú viacero chorôb, tatino aj onkologické. Tak potrebujem sa pre nich držať duševne nad hladinou. V skutočnosti sa však vnútri cítim veľmi malinký, vystrašený.

Ešte len je pondelok a už si prajem víkend. Ak by bol už víkend, mal by som za sebou viacero úzkosť-sprevádzajúcich povinností a stresov (obzvlášť teda tie v práci). To by bolo super, ak by to už bolo za mnou.

Držme sa, priatelia. Prajem Vám všetko dobré. Mám Vás rád.

matej

Matej diky za upravu farieb
btw co ta zenie prezivat svoj zivot v strese a uzkosti? Ja som nejaky pseudo uspech v zivote uz davno vzdal a som stastnejsi, zijem zivot ktory je spokojny. Ta spokojnost vychadza zo mna, uspech sa meria vonkajsim svetom, porovnavanim sa..nic co ta urobi stastnym..

Rozvijam sa len v tom, co ma bavi..zivot je predsa len jeden, nebudem si ho zasierat niecim, co mi robi zle
Sme psychotici, stres je nas nepriatel, to ale neznamena, ze budeme pasivni..

Ahojte

tak mala som velku chuť Vám napisať ....nemam nic tak nové...a ako sa mám?...vlastne dobre...až velmi dobre....a dokonca od pondelka mam dovolenku budem doma celý tyžden teda pondelok mam este zubara....ale aj tak budem dovolenkovat....inak posledné dni v praci, pred dovolenkou su s dna na den viac narocne....proste zrazu rieste to a tamto a treba to a kavu a hento...no proste ja budem velmi rada ked bude piatok po 14:00 a konecne začne víkend a dovolenka....hmm a ešte k Matejovmu prispevku ono to je vzdy narocne v praci ked zrazu pribudne uloha, ktora je nad ramec....a ešte viac ked od teba vyžaduju prezentovanie -- aj ked viem, že danej téme rozumieš a si v tom najvädší odborník -- ako ja narazam na prezentovanie - pre mna to je hrozne uz len predstava ked mam JA niečo odprezentovať (uz len pred tým par minut mam trému že konec, a to nehovorim o tom že mam malo vzduchu teda nestiham s dychom lebo im chcem všetko vysvetlit povedat priklady atd.) U teba obdivujem tvoju pripravu na metingy, ako uz to je že perfektne a nie to že ešte ty im maš povedať riešenie ako brainstorming ci ako sa to vola nefunguje? ja to nepisem preto, že ty na to nemas, ale preto že podla mna problematika je dost široka a že ked uz vedenie ma zaujem tak nech pride s niečim orginalným, novým lepším....

Prajem krásny zvyšok dňa