Ako sa dnes máš? 14

To aj mne susedia dupocu ale buchot mi nejako nevadi, ja som zvyknuty, lebo mam skrecka hned pri mojej hlave pri posteli ma budku a on narobi buchotu tiez kolko razy, tak som zvyknuty. Mne zase vadi, ked sa so mnou chcu rozpravat susedia a ja na to musim mat naladu, tak z toho som nervozny volakedy, ale buchotanie mi nevadi

Ja som mal morské prasa.

Ahojte fórumáci! Ten dnešok bol pre mňa nič moc. V podstate som celodenne bol len doma a to výlučne pre psychiku. Aj som dúfal, že do večera budem v pohode, ale momentálne by som najradšej len "čučal" v izbe. Zďaleka sa necítim ako dávno v depke, ale aj tak je to akési všelijaké. Vlastne je mi aj trochu divné, že sa na to sťažujem, lebo toto je len taká drobnosť a mám aj liek na to (Alventa). Teraz som tak v tichosti a mierne mám tendenciu sa akosi ľutovať a rozhutovať čo som mal urobiť a čo nie. V chápaní negativity TV správ a psychohygieny nebudem ich pozerať. Mám tu zopár kníh zapadajúcich do kolonky prekných až nápomocných psychike, tak snáď dám pár strán. Do pohody nasledujúce dni vám všetkým prajem! Tuto

Ahojte kamaráti, mám určite COVID. Mám len zvýšenú teplotu, čo sa dá a iné príznaky nie sú. Cítim sa celkom normálne, čo ma teší. Myslel som, že bude horšie. Tak uvidíme, ale to je len začiatok. Rodičia sú už bohužiaľ obaja pozitívni a ja idem zajtra alebo pozajtra na antigén do MOMKY. Tak držte mi palčeky kamaráti, aby som COVID zvládol ako pán. Bodaj by neboli žiadne komplikácie. Nevadí budem oddychovať a hrať šachy. Snáď sa bude to dať nejako...

Ahojte kamaráti, tak užívam si karanténu. Už včera som bol na PCR testoch. Výsledok je, že vraj pozitívny. No neviem, že čo je na tom pozitívne a prečo sa to tak volá, ale nechajme to tak. Príznaky až na tú teplotu sa nedostavili žiadne, čo je super. Mňa teší to, že mám v pohode priebeh. Dní trávim v pohode a som tomu rád, že ujde to celkom. Venujem sa hlavne šachu. Veľa hrávam na internete, ale chcel by som začať aj trénovať. Chystám sa sledovať veľa aj šachové videá. No nič idem radšej jesť. Majte sa pekne kamaráti a prajem pekný deň...

Ahoj všem, hledám odpovědi asi 5 měsíců a je to 5 měsíců, které jsou tím nejvýznamnějším zdrojem odpovědi v mém životě.

Ahojte forumáci, rozhodol som sa, že sa vám ozvem. Zatiaľ zvládam všetko v pohode. Psychicky som OK, fyzicky tiež OK. Som tomu veľmi rád. Len mohol by som byť o niečo viacej aktívnejší. Čo s tým narobím, keď sa mi nič nechce a ani nebaví. Nemám radosť z toho, že do všetkého sa musím nútiť. Jediné, čo funguje tak je môj šachový program. Mám šachovnicu, na ktorú si robím ťahy z partií v knihách. Tiež hrávam šachy aj na internete. Učím sa nový šachový štýl, tak sa mi veľmi nedarí. Aj keď už aj občas vyhrajem, ale to nie je ten štýl. Musím veľa cvičiť, aby bolo to dobre resp. čo najlepšie. Problém je ten, že nerozumiem tomu veľmi. Je to ťažké, ale som trpezlivý a teším sa, že kedy to pochopím. Z dvoch online tréningov som nepochopil to skoro vôbec. Dúfam, že tréningov na ten štýl bude od veľmajstra pribúdať a ja sa budem veľmi zlepšovať...

Ahojte.

Mám sa ako-tak. Dni mi plynú, pričom sa v nich snažím vytvoriť akúsi kostru, okolo ktorej by som efektívne vystaval svoju voľnočasovú rutinu tak, aby som v nej dosahoval to, čo v nej dosahovať túžim. Trošku inak povedané - mojou témou po večeroch po práci je nájsť ten "svätý grál" toho, ako sa primäť robiť to, čo chcem robiť v rámci svojich mimopracovných "cieľov".

Minule som spomínal, že sa nútim robiť veci bez ohľadu na to, či mám na ne chuť, alebo nie. Zdá sa, že tento prístup, hoci je sľubný, mi v uplynulom období už začal viacej zlyhávať, ako fungovať. Samotný príncíp tolerovať nepríjemnosť tej či onej činnosti sa mi naďalej vidí ako hodný nasledovania, avšak v konkrétnej praxi to nie je stopercentné východisko. V tejto veci mi dosť pomáha, myslím, fyzické cvičenie. Asi 4krát do týždňa, možno niekedy 5krát, cvičím tie svoje série... strečovanie, posilňovanie činkami, plank, drepy, kliky a podobne, také základné, zväčša silové veci, ktoré človek zvládne doma. Tiež už 2 týždne bez výnimky nepoužívam výťah a chodím na šieste peši, či nesiem nákup alebo nie. V minulosti som tak už tiež robil, ale potom som si spravil od toho dlhú pauzu, kedy som výťah zas začal používať. Myslím si, že mi celkový obdobný "tréning" pomáha okrem iného práve k budovaniu tej ochoty vystaviť sa dačomu nepríjemnému aj v iných oblastiach, trebárs v oblasti štúdia, ale aj trebárs v práci v oblasti tej časti agendy, ktorú napríklad nemusím mať pôvodne až tak rád (u mňa najmä vybavovanie reklamácií s dodávateľmi). Cítim tu teda určitý posun. Napriek tomu však moja mimopracovná produktivita stále nie je taká, akú by som chcel mať, resp. akú potrebujem mať, aby som dosahoval to, čo som si zaumienil. Preto som naďalej v tej spomínanej fáze hľadania "svätého grálu", ktorý by mi ako taký kľúč odomkol dokorán cestu. Momentálne to mnohokrát vyzerá tak, že síce sa po práci ešte povenujem tomu cvičeniu, no k štúdiu IT vecí, prípadne k robeniu iných záležitostí (IT mini-projektíky, a ďalej to nešťastné odkladanie prispievania na fórum, nehovoriac o "zdochnutej" stránke schizo.sk ), tak k tomu akoby len málokedy nájdem energiu a vôľu. Často som taký ustatý, že fakt skončím na gauči s knižkou. Na druhej strane sa trochu obávam tvrdej reality, ktorú mi naznačili viaceré knižky, a síce, že žiadny taký "svätý grál" neexistuje, a že vlastne vždy, každý jeden deň, budem musieť do istej miery improvizovať a balansovať, že do čoho sa donútim pustiť a do čoho nie. Rutina a návyky sú síce dôležitou kostrou, ktorej budovanie má zmysel, no zdá sa, že nemôžem očakávať, že budem mať jedného dňa kľúč ku všetkým svojim možným duševným rozpoloženiam a situáciám, aby som si v každej z nich vedel produktivitu akože zachrániť. Aj jeden môj obľúbený motivačný rečník na otázku "Ako dlho budeme hľadať rovnováhu medzi prácou a voľnočasovými aktivitami?" odpovedal: "Vždy, každý jeden deň." Do istej miery tvrdá odpoveď, ale čím skôr to pochopím, tým aj pre mňa asi lepšie.

V práci sa mi trošku črtá "kariérny posun". Firma rozbieha projekt, že by každý jeden región mal svojho jedného admina, ktorý by robil v podstate to, čo robím ja, ibaže možno ešte špecializovanejšie, pretože by neprichádzal do fyzického kontaktu s tovarom, iba by riešil jeho príjem v rámci firemného softvéru. Ja by som mal byť akože jeden z nich, pričom si ma zavolali na budúci štvrtok do Bratislavy "na koberček", aby som im objasnil rôzne špecifiká mojej agendy tak, aby urobili následne rozhodnutia správne a aby daný projekt nastavili od začiatku dobre, a hlavne reálne. Jedna riaditeľka mi včera doslova povedala, že aby to nenastavovali "od stola", tak potrebujú človeka "z prevádzky z praxe", aby im urobil ich predstavy reálnejšími. Mám z toho strach vlastne, lebo hoci problematike, myslím si, rozumiem, neviem kvôli svojej sociálnej úzkosti veci sebavedomo odprezentovať, a preto sa dosť bojím, že ich sklamem a nepodám im veci tak, ako to potrebujú mať podané. Navyše ma bude jeden riaditeľ viesť v aute do Bratislavy a mňa chytá panika typu "O čom sa ja v tom aute cestou do Bratislavy budem celý čas rozprávať?!" Mám tak trošku fóbiu z "trápneho ticha". Tak uvidím, ako to celé bude. Musím si aj teraz cez víkend nachystať podklady, že čo im tam ja vlastne budem rozprávať. "Vysoká šľachta" firmy a ja pri nich taký mravec a všetkých pohľady upreté na mňa. No myslím si, že si vezmem aj toaletný papier do ruksaku.

A inak sa mám asi aj obstojne. Vzhľadom na to, čo človek číta v spravodajstve a koľko ľudí z Ukrajiny stretáva bežne na ulici (u nás je supermarket vždy plný ukrajinských rodín, aj tu na sídlisku máme celý hotel plný utečencov, takže počujeme ich reč už vlastne na každom rohu), tak cítim až tak silno-sentimentálne veľkú vďačnosť za každú minútu, keď ma nič nebolí, keď mám čo jesť, keď si mám kde v pokoji a v teple ľahnúť, kde sa v súkromí osprchovať, čítať si bez strachu, v kľude, v podstate v bezpečí. Fakt mi to vháňa určitú slzičku do oka, že je to naozaj niečo priam nesamozrejmé.

Prajem Vám, priatelia, všetko dobré, najmä hojne zdravia, pokoja v mysliach. Majte sa dobre.

S úctou
matej

Ahoj @Matej

Niekde Som čítal, že duševná porucha, či choroba zabraňuje, brzdí v rozvoji inteligencie a u mňa potvrdené v rozvoji vedomostí. Kdežto to naopak v rozvoj múdrostí tam duševná porucha... nemá vplyv.

Som zástancom toho, že všetká tá vedomosť sa (ne)dá požrať za tento jediný život. Preto sa človek obklopuje tímom odborníkov na danú oblasť, niečo ako vyhľadávanie konexií.

V dnešnej dobe si človek ešte trúfa na rekvalifikáciu, ale akým (u)trpením si človek musí ešte tým prejsť aby sa tekvalifikoval!? U mňa je to isté. Trpím, trápim sa,, robím si starosti, problémy, bolesti pri pomysli, že by Som sa mal venovať dve hodky na deň rozvoju vedomostí. Už mesiac toto štúdium zahadzujem, alebo sa naň chystám.

Ty navyše chodíš do roboty, a preto odpočinok má prednosť. Ozaj to bude duševnou chorobou, ktorú by Som identifikoval, ako (ne)správny duchovný postoj, či (ne)správne myslenie!?

Chce to prehodnotiť duchovný, duševný postoj k danej veci. Motivovať sa, inšpirovať sa, dopriať si odmenu... Pevne ísť za svojím cieľom, kde cieľom sme my sami.

Ja sa v týchto dňoch cítim mizerne. S mojimi psycho susedmi, ktorí sa tlačia celá rodina v jednoizbovom byte, je to stále horšie. Matka každý deň vrieska na svoje deti, vulgárne im nadáva, dupe ako slon, trieska s vecami, robí hluk.

Vrcholom je, že ona si ma nahrala ako doma robím takú hlučnejšiu prácu (ktorú robím nie veľa, asi len dve hodiny týždenne) a teraz mi to dookola púšťa. Napríklad dnes ráno o siedmej mi to pustila.

Ahoj ja terajšie aktívne posledne 3 tyzdne brigada, teraz u sestry ,dostala covid , ale vyzera uz v pohode aj neter. a ja uvidím co a ako... teraz karantena. drzte sa