Ako sa dnes máš? 14

Ahojte fórumáci! Momentálne by som mal na liekoch spať a užívať si prípadných snov.. Rád by som bol aspoň zdriemnutia. Ostatnév podstate bez zmeny. Bol som dnes v okresnom meste za vybavovaním. Teším sa na spánok. Tuto

Ahojte ,

ešte dobre že je sviatok a ze je predlženy víkend....prišiel akurat na poslednu chvílu, lebo ja to uz nedavam....nechcem uz rozpytvavat moj vztah....tak len trochu napisem ako sa mam....sama som si narušila spankovy harmonogram....v noci som išla na mna dost neskoro spať aj to som nemohla zaspat...a nato všetko rano som bola prva hore o šiestej ....a co robim teraz pocuvam pesnicky....hej viem, ide to zo mnou dolu vodou...proste to nevykrývam....asi sa začnem riadit heslom: nikdy nebolo tak zle aby nemohlo byt horšie....no nič, sa musim nejak pozbierať...včera som si bez rozmyšlania kupila ubor na behanie....ako na poslednu chvilu len tak ked už končila akcia tak a musim uz začať behať...na margo vyčitiek prečo som to s nicoho nepremyslene kupila si hovorim najprv sa obdarujem JA na vianoce potom ostatný!

PS: aspon že coronu nemam

Ahojte.

Mávam sa rôzne, mnoho ráz aj dobre a všelikedy aj horšie. Asi ako mnohí ľudia veru. Pozorujem a aj mama mi povedala na základe našich telefonátov, že moje nálady dosť súvisia s počasím. Zdá sa, že fáza, kedy sa počasie mení (napr. sa o čosi výraznejšie mení atmosférický tlak, či už smerom hore, alebo dole), tak mi táto fáza koreluje s výrazne zhoršenou náladou. Tá má všelijaké prejavy, no najviac ma na nej obmedzuje ustatosť, demotivácia, nechuť do činnosti, pesimizmus, smútky, často aj vnucujúce sa negatívne myšlienky. Veľakrát vtedy stopnem svoje snahy a aktivity a po práci si ľahnem skôr s knižkou a zaspím. A to trebárs aj o šiestej večer. Vo fáze, kedy sa mám celkom dobre, tak vtedy po práci makám na vytýčených aktivitách vcelku obstojne... mám na mysli cvičenie, domáce práce a predovšetkým školské povinnosti. Večierku mám vtedy nariadenú o 22:30, pričom v tomto období (október) sa mi, našťastie, darila dodržiavať.

Mrzí ma však, že dĺžka tých fáz, kedy mi je takto dobre a kvázi-produktívne, je o dosť kratšia, než fáza tých "lenivých" alebo depkových dní. Som z toho smutný, že viem ťahať šnúru dobrých, produktívnych dní (teda takých, kde okrem pracovnej smeny som produktívny aj večer vo veci školy) asi na ploche najviac troch dní po sebe. Potom, akoby začnem upadať a vypínam. Kebyže len na deň, dva, no často som ustatý a vypnutý po večeroch následne aj ďalšie 4 dni. To je moc dlho na to, čo všetko mám na starosti porobiť. A ako som spomenul, zhruba to korešponduje aj s tým počasím a jeho zmenami...

Zatiaľ však napriek uvedenému školu približne stíham. Robím teraz na dvoch projektoch, jeden z databázových systémov a na druhom "vyskladávam" statickým spôsobom webovú stránku. Prakticky jej účelom je použiť a naučiť sa čo najviac funkcionalít z oblasti HTML5 a CSS3, pričom nejaká tá skriptovacia dynamika bude záležitosťou až letného semestra. Je mi to trochu neohrabané robiť to staticky, keďže som už zvyknutý robiť v PHP a Javascripte. Ale zase je pravda, že kopec vecí, čo ponúka dnešné HTML5 a CSS3 v aktívnej "spôsobilosti" nemám, takže určite aj takýto projekt je v mnohom pre mňa posúvajúci dopredu, si myslím. Vo veci iných predmetov sme už mali všelijaké zápočty, úlohy, zatiaľ teda stíham... nuž, ako ide november, tak sa to začne, myslím, kopiť. Chcem dúfať, že budem mať preto čo najviac takých šnúr dní, kedy sa mi psychicky bude dariť tomu venovať.

Vo veci zdravotného stavu sa to zdá až na tú náladovosť, ktorá je mojou súčasťou ale už "od mladosti", stabilizované. Nová moja psychiatrička mi vysadila Spitomin, takže papám len to, čo mám pod svojím avatarom uvedené. Naznačila, že by časom skúsila ísť dolu so Sertralinom (antidepresívom). Zatiaľ si však zvykám fungovať aspoň bez toho Spitominu (anxiolytika). Inak, táto lekárka mi je veľmi sympatická, je aj ku mne vľúdna, ochotná,... mám pocit, že s ňou bude ďalšia spolupráca v procese liečby dobrá. Zdá sa, že sme si sadli, čomu sa teším.

V práci inak vo všeobecnosti ok. Všeličo ma tam aj trápi a robí mi ťažkosti, to je pravda. Týka sa to hlavne vychádzania s niektorými ľuďmi a tolerovania, nazvime-to, ich nedokonalostí. Ja sám, samozrejme, mám haldy múch, takže sa snažím zatiaľ cvičiť v tej tolerancii, hoci niekedy to musím až úzkostne v sebe dusiť. Mám však tak trochu povahu, že ak mám niečo proti niekomu, tak veľmi často si radšej kusnem do jazyka, než ísť otvorene do sporu alebo kritiky. Vo všeobecnosti, ako som však povedal na začiatku odstavca, je to v práci naďalej zhruba ok, veci v podstate fungujú a veci sa robia. Subjektívne ma moja agenda naďalej baví, hoci v súvislosti so svojou školou poškuľujem sa niekam v budúcnu posunúť. Myslím si však úprimne, že k takémuto posunu mám ešte asi ďaleko... lebo hoci všeličo už viem, je zjavné, že na reálnu IT prax vo voľaktorej oblasti som naďalej vedomostne nedostatočný. Ale robím na tom každým dňom, aby sa to zmenilo! No, každým dňom nie, iba v tie spomínané šnúry dní, kedy mi je o čosi duševne lepšie.

Ďakujem Vám, kamarátky a kamaráti, za vypočutie. Mám Vás rád a čítam Vás pravidelne, hoci väčšinou neprihlásený. V mnohom mi Vaše príspevky pomáhajú a to, čo všelikde v rôznych témach rozoberáte, ma v rôznych smeroch inšpiruje a je mi podnetom na zamyslenie. Ďakujem.

Prajem Vám hojne zdravia, pokoja v duši, a tiež príjemný deň.
Všetko dobré.

S úctou
matej

Dobrý deň prajem alebo možno noc, ak to niekto číta túto nočnú hodinu.



Hlásim teda, že sa mám dosť dobre. Naozaj veľa práce mi robí dobre, som rád (zatiaľ), že som si to vzal. Predpokladám aj to, že onedlho príde horšia fáza z vyčerpania. Ale s tým treba počítať a ono to príde aj nezávisle od práce. Jednoducho sa strieda dobré obdobie s horším. 


Momentálne som doma, prišiel som navštíviť rodinu na sviatky. Dnes som bol štyri hodiny v prírode na túre, dobre mi to padlo. Bol som s bratom, matkou a psom. Bola dobrá nálada, hlavne pri mne a matke. Brat bol v závere túry trochu znechutný. Ide o to, ž epôvodne to mala byť hodinová prechádzka. Lenže ja som vymyslel inú cestu, dlhšiu a podstatne. To sa bratovi prestalo pozdávať, lebo mal už na zvyšok dňa iné plány. Musím napísať, že počasie na toto ročné obdobie je fantastické, na oblohe ani mrak, krásny výhľad, farba lesa je tiež krásna. Myslím, že to opisujem dosť kvetnato, ale naozaj sa mi to páčilo a som z toho očarený.


Večer som bol na návšteve pri otcovi, on ani na mňa nemal čas. Nevenoval sa mi. Zvláštne vzhľadom na to, že sme sa nevideli vyše mesiaca a hovorili spolu cez telefón raz počas tej doby. On musel práve teraz stavať akvárium. No, čo už. On je taký trochu divný. Aj by som sa začal rozhorčovať, ale nechcem si pokaziť pekný deň. Tak to nebudem Ďalej rozvádzať.


Práve teraz som už doma, maľujem obraz. Momentálne schne prvá vrstva farby, tak píšem. Je to akryl, ten zaschne rýchlo, za niekoľko pár minút v tenkej vrstve. Ja nanášam hrubšie vrstvy, aby vynikli ťahy štetcom, je to taká moja technika. To znamená, že budem čakať minimálne hodinu. A uvažujem, či idem spať, ale pravdepodobne eŠte počkám tú hodinu, aby som mohol namaľovať ešte niečo. Zajtra mám na pláne tiež návštevu starých rodičov a prechádzku po lese, takže nebude veľa času na maľovanie.


Pri maľovaní počúvam dobrú hudbu. Opäť sa vraciam k svojej klasike, a síce je to inštrumentálna hudba. Robí mi to radosť a pôsobí to na mňa inšpiratívne. Premýšľam, aké je to zvláštne. To, že práve takýto typ hudby pôsobí tak dobre pri tvorení a relaxovaní. Neviete presne, o čom tá skladba je. Lebo to nie je vyjadrené priamo slovne. Ale pritom to cítite. Cítite tú emóciu, ktorú do toho vložil autor.


Tak asi všetko odo mňa. Ostáva mi popriať Vám pekné sviatky. Sú to pochmúrnejšie sviatky, ale určite je dobré pospomínať si na svojich blízkych, ktorí tu s nami nemôžu byť. Je pekné, keď si ich v spomienkach s úctou pripomíname.

Pozdravujem a prajem všetko dobré. J.

Ahojte kamarati, velmi dlho som sa nezvala ale mala som dlhodobe zle obdobie s ktorym som velmi dlho bojovala. Nakoniec som vyhrala, takze som na seba pysna. Chcela by som sa vas opytat na jednu vec. uz niekolko krat som robila Rorschachov test a stale mam podla vysledkov psychozu. chcela by som sa vas opytat, podla coho spracuvaju vysledky testov. Co take tam vidim, ze mam take vysledky? Dakujem

@venusa,

Neviem presne, ako funguje Rorschach. Ale niekde som čítal, že ani nezáleží na tom, čo človek vidí, ale ako to interpretuje.

Prajem dobrý deň,

Napíšem krátke zamyslenie, ku ktorému ma inšpiroval Dušan, keď písal vo svojej kauze. V kauze sa spomína veta v zmysle, že kvôli chorobe sme skutočne tým, kým sme, že choroba nás ovplyvnila, a teda formovala nás.

Ako iste všetci veríme, žiadna choroba človeku nepomôže. Nikto nechce ochorieť. Je úplne prirodzené, že chceme byť , zdravý, silný, úspešný. Málokto by povedal, že chce byť aj dobrý, srdečný. Pre moderného človeka je iste dôležitejší úspech v práci, povýšenie na lepšiu pozíciu, lepší zárobok, krajší dom, či dobrá povesť. A veľakrát sa zabúda na to, ako svojim takýmto sebeckým konaním ubližujeme druhým.

O to viac ma prekvapí, ak stretnem niekoho, kto myslí na iných. Len tak bez očakávania protislužby, lebo je priateľský, ochotný pomôcť. Ja vidím práve v tomto hodnotu človeka. Hodnota človeka nie je majetok, ale hodnota je ochota pomôcť, povzbudiť, stáť pri niekom, ak to potrebuje. Toto sa podľa mňa vytráca. Aj ja mám nepekné spomienky na to, keď mi ľudia ublížili buď tým, že nespravili niečo, čo som potreboval, alebo spravili priamo niečo škodlivé.

Napriek tomu si myslím, že mne prospela v tomto smere choroba. Je to divné spojenie, prospešná choroba. Ale tak to cítim a tým dávam za pravdu Dušanovi. Choroba ma sformovala. Vďaka tomu, že kvôli chorobe som prišiel o viacerých kamarátov, si dnes viac ctím priateľstvo ako také. Vážim si ľudí. Snažím sa nesúdiť, nezavrhovať. Lebo aj ja som prešiel tým, že sa so mnou diali veci, o ktorých som ani nevedel. Tak ako ja môžem odsúdiť niekoho len preto, že nejaké konanie sa mi nepozdáva. Na to nemá nikto právo.

Viac krát som počul niečo také, ako "všetko zlé je na niečo dobré" alebo "všetko je tak, ako má byť". Tieto vety nemám rád. S nimi sa nestotožňujem. Ale s tým, že choroba nás formuje, súhlasím úplne.

Pekný deň prajem.

Ahojte ľudia, dneska som nejaká hyperaktívna, mala som pohovor, ktorý išiel celkom pozitívne, tak držte palce, teraz sa momentálne cítim ako by som si šľahla trojnásobnú dávku AD a neviem sa ukľudniť. Určite by som zvládla aj maratón ))

No mne sa zase stalo, ze som uviazol na hoteli v druhom meste rano som isiel na ranajky a nic mi nebolo a ked som sa vratil na izbu, tak ma zacalo trast a dostal som uzkost z toho. Som dva dni nemal tabletky, som chcel vyskusat, ako mi bude. Ale uz som ich uzil zase, asi z toho, alebo z jedla z ranajok. No a sa mi nedalo chodit, v autobuse by som nevydrzal a som sa bal,ze by na mna zavolali sanitku, keby ma trase a dali by ma na psychiatriu. Tak som radsej zavolal na recepciu, ze si to predlzim o den Tak tu teraz lezim sam na hoteli ale uz mi nic neni a je tu dobre ticho a klud a pojdem asi von sa pozret