manzel psychoza a depresie

ahojte chcela by som pocut vase nazory.manzel bol hospitalizovany v dec.2015 na psychiatrii stanovena diagnoza akutna psychoza s prvkami schyzofrenie. nasadeny rispen vysoke davky po prepusteni chvilu ok ale potom nastali silne depresie. plakal. triasol sa. vravel ze nevladze. nic sa mu nechcelo. uzkosti. lekar predpisal tianeptin 1-1-0 liek rispen zmeneny na asduter. stavy sa striedaju par dni je dobre je vesely zapaja sa do zivota rozpravame sa skratka normalne zijeme. potom /mam pocit ze z nicoho nic ale mozno je tam nejaky spustac stres alebo co/ a upadne do depky nic sa mu nechce nic ho nebavi vseko mu je nedno len by spal lebo nema riesenie na tie depresie. uz neviem ako pomoct som aj ja vycerpana nevladzem ho stale povzbudzovat ze vsetko bude dobre ked sa vlastne nic nelepsi. mame 4 rocneho syna ten ma potrebuje pracujem staram sa. dajte rady ako sa spravat ako nabrat silu na jeho podporu.ako sa vlastne citi? ked ma zle stavy nekomunikuje so mnou. ako sa citite vy chcete aby vas ludia nechali napokoji alebo chcete podporu? odozneje takyto stav sam? co vas nakopne? mam pocit ze on sa niekedy opusti a ani sa nesnazi nieco zmenit. je mi smutno a som z toho zufala chcem pomoct ale neviem co je spravne. som presvedcena ze by pomohol psycholog ale psychiater riesi vsetko cez lieky. o asduteri som nenasla informacie tianeptin je vraj slaby ... dakujem za akukolvek poznamku pripomienku radu ivka

Ahoj ivka,
je dosť možné že Tvoj manžel okrem schizofrénnych príznakov má aj príznaky v zmysle nálady. Práve to je typické pre tzv. bipolárnosť, keď sa pacient dostáva do depresie a inokedy do hypománie až mánie. Vtedy sa nasádzajú regulátory nálady. Ja sám mám F25.2, čo znamená schizoafektívna porucha. Na zmeny nálad mi dávnejšie cca. pred 15-timi rokmi nasadili Líthium, čo beriem až doteraz. V tomto je viacero možností, ktoré rieši psychiater. Možno by aj nebolo odveci ísť na "vyladenie" do nemocnice, kde sú širšie možnosti na nasadenie správnej medikácie.

Držím palce Tebe aj manželovi. Zvládnete to!
S pozdravom Tuto

Ahoj Ivka,

ivka napísal:ako sa vlastne citi? ked ma zle stavy nekomunikuje so mnou. ako sa citite vy chcete aby vas ludia nechali napokoji alebo chcete podporu? odozneje takyto stav sam? co vas nakopne?

Tak nedavno som prekonala par depresivných stavov teda negativných príznakov....mam schizofréniu ...a ako som sa cítila tak neviem ci to bolo s tej nudy co prežívam ale spala som vela....aj cez den a ked som nespala tak som jedla a to aj vedsie davky ako by bolo treba...proste som sa prejedala....a nedokazala som s tym vobec prestat....ako naozaj....ziadna vola, žiadne sebazaprenie nic nefungovalo....nastastie to netrvalo dlho len okolo 2 tyzdnov....no som rada preslo to stale som brala antidepresíva....no mozno mali vplyv...neviem...ale mne pomohla nádej teda, nie to ze mi to niekto povie...ale to, že realne ma caka jeden pohovor a proste to ma nakoplo ze sa musim učiť a že by to mohlo vyjsť.....neviem u každého je to iné co ho nakopne....len na to treba prísť...v podstate ja by som aj chcela podporu, ale kedze sa mi jej nedostava...tak to zvladam sama...ako u kazdého je to individualne....

Ahoj Ivka,

z toho čo píses vyzerá, že manžel má predpísané aj antidepresívum a antipsychotiká. Ono nejaký čas trvá pokým lieky začnú účinkovať. V každom prípade depresia nie je trvalá pokial sa lieči. To si treba uvedomiť, že raz určite prejde, raz to ustane. Pokial antidepresíva nepomáhajú treba ich zamenit za iné. Na každého liek inak posobí a každému inak zeberá. S depresiou mám skusenosť aj ja a aj moj manžel. Manželovi zabrali až tretie AD. Dôležitý je aj pravidelný nočný spánok. Pokial by bol narušený aj ten treba upraviť.

Myslím že psycholog v žiadnom prípade neuškodí. Mna k nemu tiez nik neposlal, no ked som sa po 14stich rokoch pýtala k psychologovi, odporučenie som dostala a myslím, že za tie dva roky mi hodne pomohol.
Viem, že to nemáš ano ty ľahké. Bude fajn, ak ostaneš pre manžela oporou. Niekedy stačí počúvať, chápať. Niekedy treba ho ťahať z postele aspoň na vychádzku alebo spoločne so synom do pieskoviska či len zahrať sa človeče (existuje aj také obrázkové). To sú nenamáhavé aktivity, ku ktorým sa niekedy človek aj v depresii dokáže dokopať. Nič však nejde nasilu. Je dôležité aby si manžel uvedomil, že je chorý, chorobu prijal avšak nepoddával sa jej. Nevravím niekdy fakt nejde vstať z postele, ale to už vie len on sám, kedy depresiu musí preležať a kedy sa dokáže zdvihnúť aj ked sa mu vobec nechce a napr. len kvoli synovi skusiť ist niekam von alebo sa hrať ci prečítať mu rozprávku. Deti sú skutočným motivátorom - aspon pre mna vzdy boli. Musí vsak manžel sám chcieť, sám musí príst na to, že nechce byť na príťaž, že sa z choroby chce vyhrabať.
Najdoležitejsia je nádej a viera, že sa to podarí. S lekárom treba spolupracovať, vzdy mu popísať svoje ťazkosti a možno neskodí ani tvoj pohlad ako manželky. Skutočne sa z toho dá dostať a po horších obdobiach prídu aj tie lepšie, len sa netreba poddávať beznádeji. Napr. ja som bola kedysi velmi- velmi zle a s depresiou si aj moj manžel užil svoje, no stav sa dá upraviť, stabilizovať. Dôležité je denne si pripomínať, že raz bude lepšie.

Držím vam obom palce, aby ste to spoločne zvládli.

Ahoj Ivka.
Vyjadrili sa už viacerí, teda pridám svoj pohľad aj ja.
Ja som ochorela, keď mal môj syn približne toľko rokov ako váš. Pre mňa, ako matku to bolo horšie, pretože som sa nedokázala poriadne postarať o drobca a ani o domácnosť...
Na začiatok ti napíšem, že si veľmi silná a úžasná manželka. Tieto stavy nie sú ľahké ani pre neho, no dobre vieme, že ani pre teba.
Podľa všetkého berie aj AD, no asi mu veľmi nezaberajú. Ja sama som vyskúšala veľa, kým som sa z nej dostala. Toto obdobie nebolo ľahké... Neviem, či dokážem poradiť, snáď len to, čo som prežívala a čo pomáhalo mne...
Keď sa chce rozprávať, tak ho počúvaj, aj keby to bolo veľmi veľmi dlho... možno sa chce len vyrozprávať a ani odpoveď vždy nepotrebuje. Keď mi bolo veľmi ťažko a nevstávala som z postele, milovala som, keď si len tak ku mne v tichu ľahli a malý ma objímal. V tichosti... vedel, že maminke nie je dobre. Váš chlapček to tiež určite vníma a možno by ockovi pomohlo, keď je zle, aby ho len tak malý pohladkal... Plakala som potom veľmi, no vedela som, že ma potrebujú a ja potrebujem ich. Tým sa mi stále pripomenuli...
Čo cítim(e)? Bolesť...nesmiernu bolesť duše. Ja to neviem ani opísať. Zoviera mi srdce, mám také úzkosti, že najradšej by som sa stiahla ako klbko a schúlená ležala...do nekonečna...alebo do konca...ktorý má prísť hneď... Slová ako to prejde, neboj sa, nie si na to sám... neznášam!!! To sú také dristy. Človek, ktorý to neprežil, to len ťažko vie pochopiť. Je úžasné, že si sa na to opýtala.
Keď chce spať, nechaj ho... žiada si to proste telo, myseľ...
Chce to čas...a veľa veľa lásky a porozumenia. A snáď by si s ním mohla ísť aj na kontrolu, keď pôjde ku doktorovi, máš iný pohľad ako on samotný. Môj doktor zvykol volať sám manžela dnu. Najmä, keď som bola zle... Psychológ určite neublíži. No ťažko povedať, či by on sám chcel ísť v takomto rozpoložení ku nemu.
Vidieť, že svojho manžela miluješ a záleží ti na ňom. Veľmi vám držím palce... a veľa trpezlivosti..

ahojte
dakujem vam vsetkym z celeho srdca za podporu za mile slova aj za vase skusenosti. presne toto som potrebovala pocut, citat. hlavne tie pocity zo strany tych co si niecim podobnym presli. nikto v nasom okoli nema skusenosti. teraz uz lepsie rozumiem. aj ked sa snazim chapat a podporovat ten kazdodenny zivot je narocny a vycerpavajuci. a viiem ze aj syn to vnima a citi. aj ked musim priznat ze ten cas ked sme nevedeli co mu je musel by ovela horsi pre syna. horsie dni sa striedaju s lepsimi a dnes bol ten lepsi nastastie. dnes uz opät viac komunikoval venoval sa synovi aj sme sa porozpravali. vliali ste mi novu silu a odhodlanie ist dalej a verit ze to bude lepsie ze musime vsetci traja vytrvat a bojovat a energiu od vas sa budem snazit preniest na manzela. dost som tu na fore precitala a su to velmi zaujimave informacie tak tu s vami zostanem a budem sa s vami delit o uspechy aj neuspechy ak budem vediet poradim podporim. dakujem vam ivka