smutno mi je...

nefungujem.

je mi strasne mizerne.

Lístie myslím na Teba a posielam na obveselenie obrázok:

dakujem, Tuto. psikovia su veru vsemocni v tom, ako dokazu pomoct cloveku.

vlastne vsemocni nanestastie nie.

Macky su uz vsemocnejsie, nevesaj hlavu. Viem, co hovorim, mame ich 5. Mas nejake domace zviera?

mam prave psa.

Trochu mi je smutno. Totiž mám taký veľmi dlhodobý neurotický problém s chodením von. Strašne je u mňa rozdiel medzi pohodou doma a medzi nebezpečným exteriérom. Ísť von na ulicu je pre mňa akási udalosť, niečo veľké, niečo, čo si vyžaduje veľa pozornosti a psychickej, fyzickej a hygienickej prípravy. Cez víkend som obvykle doma a mám strašný problém sa vytrepať dobrovoľne von. Rodičia hovoria, že si to moc zosobňujem, akokeby som cítil, že "vyšiel matej na ulicu, tak všetci naňho kukajme". Vzťahujem si pozornosť celej ulice sám na seba, azda podvedome. A pritom rodičia vravia, že som všetkým ukradnutý. Je veľmi náročné sa zakaždým hygienicky dávať dokopy, vyladiť sa do schopného stavu, aby som sa nemusel za seba až tak hanbiť na ulici. Veľmi to obdivujem na tých amerických filmoch, kde sa postavy náhle rozhodnú ísť z bytu či domu, a len sa postavia, idú k dverám, hodia na seba bundu a už sú preč. Ani obúvať sa nemusia. To ja mám celé desiatky minút obťažujúcich príprav zakaždým!

Trochu mi to prináša stres celé. To, že mám problém s úzkosťou na ulici a že sa červenám, k čomu som si vypestoval prílišnú všímavosť, precitlivelosť a pocity hanby, tak to spolu so vzťahovačnosťou k svojej osobe mi dotvára celkovú nepohodu na ulici, takže idem na ňu len naozaj, keď musím. Najradšej by som bol čo najčastejšie len doma, tam sa cítim bezpečne a uvoľnene.

Neberte nasledujúci môj duchovný problém ako ťahanie náboženstva na fórum, ale vezmite to z psychiatrického hľadiska. Totiž mám problém chodiť v nedele na omše. Ale ide o psychický problém. Totiž je mi nepríjemné, keď tam niekto číta a má trému, alebo keď kňaz niečo spomína háklivé, a ľudia sa začnú mrviť, kašlať a vytvára sa v kostole dusná atmosféra. Strašne sa vtedy cítim akoby v strese, nepohode. Nerád mám kázne, obzvlášť keď sú improvizované, lebo sa vidím v tom kňazovi a okamžite si predstavujem seba v jeho roli a viem, že ja by som sa na jeho mieste cítil zle. Tak akosi s ním prílišne súcitím a to ma deptá. A pritom on môže byť psychicky aj v pohode. Trochu mi vadí aj tá dĺžka jednej hodiny, hoci v minulosti bývali ešte dlhšie. Dosť problém mám s ľuďmi, keď je ich tam veľa. Najmä keď sú tam rovesníci, mladí ľudia, mám tendenciu sa s nimi porovnávať a cítiť sa silno menejcenne. Dosť ma psychicky deptá, keď tam pobehujú malé deti a robia hluk alebo plačú bábence. Nie kvôli sebe, že by to mne vadilo, ale deptá ma psychicky, keď to druhým vadí, keď druhí ľudia sa začnú mrviť, kašlať a dávať najavo, že ich to vyrušuje v omši. Najlepšie by bolo, keby som bol na omši len ja sám a kňaz. Zniesol by som aj kázeň hocijak háklivú. A najlepšie keby bola niekde v našom byte, že by som nemusel ísť von. No ale to by som chcel samozrejme príliš...

Čiže nevnímam svoj problém s omšami ako duchovný alebo náboženský problém, či problém malej viery. Ale skôr ako taký psychický, neurotický. Tiež cez víkend sa menej o sebe hygienicky starám v porovnaní s pracovným týždňom, takže som často ešte viacej nepripravený ísť na ulicu, keď blikne nedeľa.

Naposledy som sa spovedal, že som nechodil na omše pol roka. Spovedník bol zhrozený a strašne to akoby nafúkol a robil z toho vážny problém, ktorý je "na zadržanie hriechov", teda že by mi ani rozhrešenie nedal. Ale strašne chcem dúfať, že tieto moje psychické aspekty pri vychádzaní von na ulicu a pri pobyte na omši, že to nejak zmenšuje aspoň trochu moju vinu a že v tom nie je len čistá lenivosť, ale že je v tom aj trochu objektívnej psychickej poruchy.

Alebo sa mýlim a si to len navrávam, a v skutočnosti som len pohodlný a lenivý chodiť na omše, takže je to celé vlastne moja vina, že ako kresťan stojím za houby. Ale myslím, že keby som nemal psychickú poruchu a jej takéto anomálie, tak by som takéto strasti s víkendovým vychádzaním na ulicu a s nedeľnými omšami nemal. Či hej?  

Ďakujem za vypočutie, priatelia.
matej

Viem, že to nemusí znieť dobre, ale odporúčala by som Ti priamy výsmech od celej republiky najlepšie, to dokáže človeka zoceliť. Takto si hovoríš, že ľudia s Tebou majú vonku problém, ale myslím, že to je skôr v Tvojej hlave. Na FB sa nachádza také hezké: No one cares, they just pretend - a je to (žiaľ?) pravda.
Po takom výsmechu si človek uvedomí, aké je obťažujúce a zbytočné dbať na názory akéhosi stáda tam vonku. Totiž, bývala som na tom podobne, mala som hrôzu z telefonovania, vonku som zásadne nikomu nepozerala do očí (a teraz sa to učím pri Jane a je to zábava!) a bola som len taká "sivá kryska". A teraz... no houby, môžem všetkých kašlať, nech si myslia čokoľvek, od zhnusenia pri pohľade na jazvy, cez posmech pri pohľade na tú podivuhodnú Laru, po neviem čo. Ale to je fuk, akokoľvek sa Ti môže zdať, že si vinný, keď nechodíš na omše, že si nepekný, keď Ťa trápi flush, že sa za seba musíš hanbiť (OMG, za čo? Toto mi ani nehovor! Vieš, ako vyzerám, keď idem po vonku s neumytými vlasmi? A že sa to stáva často...), tak je to (snaží sa to napísať slušne)...(to sa nedá napísať slušne)...(no, začína to na B a končí na T a je to anglické ). Síce som Ťa v živote nevidela, ale verím, že nemáš tri oči a na čele roh jednorožca z Robot Unicorn Attack a chvost! Takže na Teba ľudia nezírajú viac, než bežne.
Ale musím priznať, že mi Tvoje problémy nezaváňajú sebaľútosťou, čo veľmi oceňujem, nemám ju totiž rada. Takže za toto máš plus Viem síce, že tento môj preslov Ťa nepresvedčí ako mávnutím čarovného prútika - ani ja som sa neprestala cítiť vinná za... - ale ver si, pre niekoho tam vonku si tým najúžasnejším človekom na svete, len o tom ešte nevieš
Držím palce!

Matej-ja zazivam to iste ale podobne zase ako ty a teraz si zrovna uvedomujem ze je to preto nase Ochorenie ci to nazves poruchou ci chorobou je to preto a to ties stve mna co som mal bit ja dnes na omsi som ju vynechal,ale ked som tam tiez vselico tam zazivam a to ked je tak tak len pre ochorenie ci chorobu ci poruchu ale nemaj strach a neboj sa verim ze ti bude lepsie a budes moct byt na omsi ci kdekolvek vonku bez problemou,take obdobie som chvilu aj mal teraz mam problemi co sa tika viery ze asi pocuvam hlasi a ty mi furt hovoria aky som ja pre boha vyznamny co vsetko som,teraz viem ze to nieje pravda lebo aj ja ako krestan som urcite neni a pravy vzor ale len ako upadajuci padajuci hriesnik co skour dava zly priklad ja tomu nechapem preco as tak sa to deje vsetko somnou ale viem ze to je tiez pre moju vinu len co ma stve je ze nemozem zastavit to co mam hlave v mysli a ked sa stoho preberam viem ze to nebola napriklad omne pravda a tim trpim lebo sa trapim ze si cosi vobec o sebe namyslam ked mam hriechy a potrebujem sa uz vyspovedat a vynechavam to a cakam len nato kim sa zdvihnem schopim a pojdem lenze dalsia vec co ma trapi je to co si omne knaz pomysli stich hriechou ale co mi povie uz som viac krat pri spovedi povedal ze som chory aby ma vedel ten knaz aspon nejak chapat ked mu tiez napr poviem daco ako ty ze si nebol pol roka na omsi,ked je to len pre tu chorobu ako zdravi som nemal ziadny problem a to som si isty.Keby nespravim chybu tak bolo by to mozno ine ale viem ze mnoho je len moja vina no snazim sa len oto aby som vydrzal do konca no potrebujem sa tiez spametat.Ty dobre viez ze to mame taske aj ked to nikdo na nas nevidi co sa tyka celej nasej choroby ci poruchy ci ako by sa to nazvalo lebo furt sa to akosi opakuje teda premna raz je tak moc zle raz menej ale furt stale som neni zdravi.Drzim ti palce matej a verim ze ti bude lepsie a nebudes mat take problemi,........

Prajem nam vsetkim aby sme uzdraveli.

Ahoj Matej,
podobný problém som, ani tak nie v príliš vzdialenej minulosti, mal aj ja. Je to dobrá hnusoba môcť "čučať" len v interiéri. Dosť som sa vtedy týmto natrápil. Po akom-takom zotavení som si do "akp." písaval položku "Vo", teda von. Snažím sa tak denne dostať na vzduch, ako "povinnosť". Výhodu v tom majú psíčkari ako lístie, že vždy sa nájde dôvod, prečo ísť denne von. U mňa sa takéto stavy zvyknú zhoršovať. Práve preto, keď viem, že to tak je, trebárs aj na silu si dám aspoň malú prechádzku... Drž sa. Tuto

Ahojte aj mne je trocha smutno...teraz to na mna nejak prislo...lezim uz v posteli a kusok rozmyslam co zajtra budem robit...a mam mensie obavy do buducna ci si najdem nejaku vhodnu pokojnejsiu pracu a hlavne ci to v nej vydrzim.drzte sa vsetci a dobru noc.