Ako sa dnes máš? 3

lapaj napísal:nie som zastancom toho, co pises ty tuto...prekonavat sa za kazdu cenu, mat denny plan a podobne
...
ja som zastancom toho, ze clovek by mal konat tak, ako citi a ako sa citi...ak ho ludia nezaujimaju, nic mu kontkat s nimi nedava,,,precvo by sa mal s nimi stretavat a udrzpovat vztahy NASILU?! rovnako...preco by som sa mal premahat a citat knihu, ked sa mi absolutne nechce? co z toho mam? akurat nahovno pociut, ze som precital par stran ledva ledva a ani ma to nebavilo. ano mozem si potom povedat, ze som nieco urpbil, ale mam z toho naozaj radost,alebo si ju len nahovaram?

reaguj tuto, zaujima ma tvoj nazor.

Zdravím lapaj,
je normálne, že máš iný názor. Na druhej strane tvrdíš niečo, čo som ja nepísal. "Za každú cenu" je poriadne prisilné. Keď si vyrastal ako batoľa naučili ťa cikať a kakať do nočníka, naučil si sa jesť príborom, sedieť v kľude pri stole, v prvej triede čítať a písať, hýbať sa, byť užitočný, mať režim, plniť povinnosti, vedieť sa ovládať, fungovať ako človek... Výstižnejšie ako "za každú cenu" sú pojmy PRIRODZENÉ a ŽIADUCE.

Osobne si myslím, že aj ty si nesedel v škole 12 rokov len preto aby si žil s omluvou choroby ako s prepáčením prasa a váľať sa kdesi blízko válova a púšťať fekálie kdesi do kúta. Chcem tým povedať, že roky si aj ty bol vedený k prirodzeným a žiaducim ľudským návykom a tak je ich dobré rozvíjať a napredovať v opačnom zmysle sa teda nepribližovať tomu prasaťu, ale človeku. Samozrejme ak si zástanca bývania v obmedzenom priestore a postačuje ti trochu žranice a mať kde pusiť exkrement, nebudem Ťa od Tvojej "duchaplnej" cesty odrádzať. Je to Tvoja voľba.

PS: Niečo choroba ospravedlňuje, niečo nie.

kde sa ta zloba v tych ludoch berie

Ahoj Lapaj,
to nie je zloba, ale fakt.

Také ideálne mašurko si nerobí veľkú hlavu so vstávaním. Zobudí sa až na hukot vylievaných pomyjí padajúcich do válova. Pekne sa s chuti nažerie a zase sa zvalí v chlieve na zem. Občas si pre seba zachrochtá. Na obed tiež dostane svoju dávku. Inak okrem žrania je pasívne väčšinou polihuje niekde v tom marase, čo si samo vyprodukovalo. Jeho celá aktivita spočíva v žraní a spaní.

Cca. normalizovaný človek ráno vstane, dá si rozcvičku, nasledujú raňajky spolu s komunikáciou. Neskôr príde na rad hygiena a obliekanie. Potom sa vyberie do práce, kde sa venuje najmä zmysluplnej činnosti, tvorí, komunikuje. Po tomto má racionálne založený obed a zase prácu. Po opätovnom príchode domov sa venuje rodine, domácim prácam, možno štúdiu, sebarozvoju telesnému aj duševnému (podľa povahy) zamestnania. Navečer si dovolí relaxáciu, sledovanie aktualít s prostredia spoločnosti aj súkromnej sféry. Večer sa môže venovať rodine, posedeniu s priateľmi, čítaniu... Cez víkend ponavštevuje osobne vybraných blízkych, vo väčšej miere sa venuje telesnej, duševnej a spoločenskej obrode. Časť času venuje aj svojím záľubám, určitú etapu strávi aj v prírode.

...

Chcem tým povedať toľko, že nejakým spôsobom hendikepovaný človek sa má starať najmä o určitú kompenzáciu smerom k takémuto "priemeru", "normálu". Rozhodne nie je žiaduce, aby degeneroval na spôsob spomínaného "prasaťa". Je na ňom osobne ako sa k danej veci postaví. Všetky tieto informácie sú len elementárne z mojej produkcie. Hlavnú mieru poznania o tomto obsahuje škála psychologických smerov, ako je liečebná psychológia, psychohygiena, vývojová psychológia... Je to o tom, aby sa jedinec určitým spôsobom odčlenený od bežného života bol schopný znova sa zapojiť do normálu. Osobne si myslím, že tieto informácie sú také samozrejmé, že ich som doteraz zvlášť tu na stránke neprezentoval. Na druhej strane som si začal všímať, že niektorí s tým majú problémy a ja sám viem na vlastnej koži, že občas tieto veci nie sú zďaleka tak jednoduché, ako sa zdajú.

Samozrejme máš pravdu, že "za každú cenu" je pojem prehnaný. O tomto však vedia mnohí rekonvalescenti, že sa pojem "žiaduci" k tomu "za každú cenu" pomerne približuje. Už som na druhej strane na fóre písal, že cez vôľu sa dá časom dopracovať k zvyku a tak vykonávanie náročného po čase nie je tak "bolestné".

Niekedy mi prepáč formulácie, ak by sa Ťa dotkli.

Tuto

pohoda, tuto, nedotkol si sa ma, len sa mi zda, ze akykolvek nesuhlas od oponenta, beries ako utok na vlastnu osobu a vystupujes na "obranu"

Lapaj napísal:... len sa mi zda, ze akykolvek nesuhlas od oponenta, beries ako utok na vlastnu osobu a vystupujes na "obranu"

Lapaj, ani by som nepovedal. Skôr u mňa platí, aká otázka, taká odpoveď.

...................................................

Ahojte,
dnes to mám do pohody deň. Necítil som sa nejako negatívne. Trochu boli problémy s únavou v doobedí, inak, až na fajčenie bolo celkom OK. No čo dodať? Bodaj by takých dní bolo čo najviac.

S pozdravom Tuto.

Suhlasim s tym, ze clovek potrebuje mat iste povinnosti. Ked clovek nic nemusi a riadi sa len tym, ci sa mu chce, alebo nechce cokolvek vykonat, vacsinou tazko degeneruje. Clovek sa istym sposobom musi stale prekonavat, aby jeho zivot nepripominal zivot spominaneho prasiatka.

ach, asi tazko degenerujem...ludia, pomozte mi pomoct si

tuto...najhorsie na tom vsetkom je, ze som ta klamal

Ahojte,

ked cloveka napr. blízki zbavia vsetkých povinností, vsetko dostane pod nos, hovie si a degeneruje. Ale myslím, že Lapaj netvrdil, že nič nerobí, len si svoju činnosť neplánuje a nesnaží sa teda do niečoho siliť. Je mu to cudzie. Podobne ja nerada chodím do spoločnosti, ktorá mi nič nedáva len preto, aby som komunikovala a sociálne sa neizolovala. Stretávam sa akurát s rodinou a blízkymi priateľmi.
Napr. včera boli u nás meniť vodári vodomer. Vošli do dvora, vymenili vodomer a odisli. Nemala som potrebu výjsť von a spýtať sa: "Chlapci, čo robíte?" ako by to iste spravil môj komunikatívny manžel. A tak mala suseda problém, či podpísať záznam o výmene nášho vodomeru. Nakoniec som kópiu záznamu našla v schránke bez podpisu majiteľa a dnes sa nám suseda ospravedlnovala, ze ona to odmietla podpísat. Ale asi ma k tomu nepotrebovali, ked ani neskúsali, či je niekto doma!? Rovnako sa nesilím do čítania, ked ma kniha nebaví, ani TV nesledujem pretože by som mala, zato rada čítam knihy ktoré ma zaujmú, rada chodim na net, kde si rada čítam i diskutujem...

A ako som sa dnes mala? Ako zvyčajne, ked mám doma rodinu, fajn. Mám svoje povinnosti, ktoré ma donútia vstať a naštartujú ma. Poobede sme mali návštevu, podvečer sme boli bicyklovať. Cez deň som nemala potrebu pasívne oddychovať, a to je fajn.

Pekný večer!

ach, uz som myslel, ze ostanem nepochopeny , vdaka, regina. ano, tak som to myslel ako som to pisal. prepac, tuto, ale je mi trochu smiesny obcas tvoj "denny plan" a spravy typu "absolvoval som aj komunikaciu dnes, porozpraval som sa s trafikantkou"...to ta necitujem, tak zas nevysiluj. nechce sa mi rozpisovat, prepac, viem, ze moje slova su perly, ale vies ako sa hovori...
ps: preco tu nie je smajlik s pusou, chcel som ju tutovi poslat

som nesmierne stastná, Lapaj

Ahoojte všetci!
Ja som mala dnes vcelku pekný deň. Boli sme so susedových deťmi v hlavnom meste, cestovali sme aj vlakom, aj autobusom, aj električkou, pešo sme sa tiež dosť nachodili, boli sme v prírode. na Železnej studienke. Jediné čo ma štve je, že sa strašne rýchlo unavím a bola som nervózna tam, kde bolo veľa ľudí. Dohliadnuť na 3 deti mi robilo problém, ešte že so mnou bola aj kolegyňa. Keď ma poslali kúpiť lístky na MHD do automatu a mala som sama prechádzať cez cestu, mala som hrozný strach. Aj sa mi zdalo, že sa na mňa ľudia pozerajú, lebo sa divne správam. Deti si to našťastie nevšimli, ale kolegyňa áno. Myslela som, že tieto problémy mám už za sebou. Mýlila som sa.

---------------

Filipka, som rada že sa máš dobre. Ty si sama znižuješ dávky liekov a vynechávaš, ktoré nechceš? Ak sa nemýlim, študovala si farmáciu. Nedôveruješ svojej psychiatričke(psychiatrovi)? Ja tej svojej celkom nedôverujem, aj keď ju mám rada, niekedy som si zvykla meniť dávky alebo vysadiť lieky úplne, ale nedopadlo to dobre. Nevieš, z Abilify sa priberá?
Máte niekto s týmto liekom skúsenosti?

---------------
Tuto, ja mám tiež denný plán a aj sa ho snažím dodržiavať, ale nie vždy to ide. Niekedy prídem z práce a som taká unavená, že už nedokážem urobiť nič. Len si tak ležím, niekedy dokonca zaspím z vyčerpania, a to vôbec nevykonávam fyzickú prácu (teda väčšinou). Ráno sa už dokážem premôcť a každý deň cvičím a posilujem. (Zatiaľ nevidno, lebo v jedení sa neviem moc dobre ovládať).

Všetkým prajem pekný zvyšok dňa a dobrú noc!